1. Začnime romanticky: Spomínate si na moment, keď ste prvýkrát počuli partnera/partnerku hrať na pódiu?
2. Kedy a ako prišlo rozhodnutie hrať spolu?
3. Čo najviac oceňujete na spoločnom bývaní pri príprave spoločného programu?
4. Môžu dlhodobé spolužitie a zároveň profesionálna spolupráca skrývať aj nejaké tvorivé, inšpiračné riziká?
5. Čo je cieľom vašej interpretácie hudobného diela? Ako sa táto vaša predstava prenáša do spoločnej spolupráce?
6. Najkrajšie okamihy vašej kariéry?
7. Ktorú hudbu skutočne nemáte rada/rád?
8. Najlepší nástroj, na akom ste hrali? Vysnený nástroj?
9. Vaše interpretačné vzory?
10. V čom – v akej hudbe, repertoári – najradšej počúvate svojho partnera/partnerku?
Nora Skuta
1.
Bolo to trochu netradičné. Mne sa počas konzervatoriálnych rokov – hoci som na koncerty chodievala – vôbec nepošťastilo počuť Mikiho, ktorý už vtedy koncertne hrával. Vždy som o ňom len počula od svojho vtedajšieho pedagóga Juraja Mašindu, ale keďže medzi nami je rozdiel sedem rokov, on už bol zo školy preč a v tom čase študoval aj v Paríži. Čiže dokonca som ho ani nikdy nestretla, nevidela… Až v prvom ročníku na VŠMU prišiel za mnou, či by som mu nezahrala „cvične“ druhý klavír k Mozartovmu Koncertu A dur, s ktorým sa chystal na súťaž do Česka. Vtedy som ho teda prvýkrát počula hrať – v triede na vysokej škole počas hrania orchestrálneho výťahu. Bol to pre mňa silný zážitok…
2.
V roku 1996 sme dostali ponuku od ISCM na program súčasnej hudby pre dva klavíry. Koncert bol v Moyzesovej sieni v Bratislave. Hrali sme Steva Reicha – Piano Phase, Juraja Beneša – Intermezzo No. 3 a Visions de l’Amen od Oliviera Messiaena. Bol to vtedy na nás neľahký repertoár vzhľadom na to, že sme predtým spolu nehrali a ani jeden z nás nemal skúsenosti v tejto formácii, ani s inými klaviristami. Dlho sme si cibrili spoločné cítenie, náhľad na skladby a zvukovú jednotu znenia dvoch klavírov. Praktické bolo, že sme mohli skúšať, kedy sme chceli...
Miki Skuta
1.
Ak si dobre pamätám, bol to koncert súboru VENI v malej sále Slovenskej filharmónie. Viem, že tam hrali (aj) Maťka Burlasa. Začiatky nášho vzťahu boli trošku komplikovanejšie – „vďaka“ istým spoločenským predsudkom, a to poznačilo aj tento zážitok, takže tie dojmy boli dosť pestré…
2.
Nora sa rozhodla nacvičiť program pre dva klavíry. Moja sólová kariéra bola vtedy už dosť rozbehnutá, a ja som ani neplánoval hrať komorne, preto si Nora ten koncert zahrala s Dankou Varínskou, ktorá bola jej pedagogičkou na doktorandskom štúdiu. Hlavnou skladbou koncertu bola Visions de l’Amen od Oliviera Messiaena. Nora (samozrejme, aj Danka) hrala tak presvedčivo, že som si povedal, že by stálo za to vyskúšať spoločné hranie. Tuším o rok neskôr sme mali prvý spoločný koncert na ISCM festivale, hrali sme tam J. Beneša, S. Reicha a O. Messiaena...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 09/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.