K významným medzníkom v živote slovenského Schuberta patril 16. október 1956. V čiastočne zaplnenej koncertnej sieni Slovenskej filharmónie odznela pod taktovkou Ladislava Slováka slávnostná premiéra jeho Symfónie e mol „Spomienkovej“ v naštudovaní bratislavského Symfonického orchestra Československého rozhlasu. Uvedenie diela, ktorého invenčné pramene vychádzali z hĺbky majstrovej duše, bolo holdom k jeho 75. narodeninám a nedávno udelenému titulu národného umelca. Skladateľov dlhoročný priateľ, národný umelec Eugen Suchoň, pod dojmom melancholicky ladenej druhej časti diela údajne povedal trnavskému rodákovi Ladislavovi Burlasovi: „Náš Mikuláško sa už s nami lúči.“ O necelé dva roky, koncom mája 1958, uzatvoril maestro v bratislavskom Štátnom sanatóriu svoju poslednú životnú kapitolu.
V posledných chvíľach ho môj otec Daniel Bulla uistil, že po ňom prevezme post regenschoriho, aby sa zachovala bohatá tradícia trnavského dómskeho chóru sv. Mikuláša. Vo svojom predsavzatí zotrval aj napriek perzekučným sankciám zo strany vtedajších predstaviteľov moci a ideológie. V dôsledku vtedajších zaužívaných noriem sa konali dve odlišné pietne rozlúčky s umelcom. Smútočné zhromaždenie v bratislavskej koncertnej sieni Slovenskej filharmónie s umeleckou účasťou skladateľovej dlhoročnej interpretky Márie Kišonovej-Hubovej a organistu Dr. Ferdinanda Klindu sa s ním lúčilo ako so skutočným národným umelcom piesňou Spi, duša spi.
V smútočnom sprievode pred portálom Univerzity Komenského predniesol za zväz umelcov nekrológ Eugen Suchoň. Počas prevážania telesných pozostatkov zosnulého do rodnej Trnavy odznela v poludňajších hodinách toho posledného májového dňa v programe bratislavského rozhlasového okruhu majstrova Symfónia e mol „Spomienková“. ...
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.