V novembri sa v bratislavskom klube Babylon uskutočnil posledný koncert z turné Poleťiv by’m na kraj svitaŠtefana Šteca. Štefan Štec sa pohybuje v akomsi vlastnom subžánri, príznačnom hudobno-obrazovom svete, ktorý stavia na koreňoch rusínskej identity. Súčasnú interpretačnú výpoveď, ovplyvnenú kultúrno-historickými súvislosťami života Rusínov, sprostredkováva cez veľmi zaujímavo premyslený umelecký komplex - vyjadrený sviežim jazykom 21. storočia. Keďže tvorivé pôsobenie Štefana Šteca sledujem už viac rokov, po zážitku z tohto koncertu musím osobitne vyzdvihnúť jeho umelecky vyzretú osobnosť, ktorá každým rokom prináša nové ovzdušie do interkultúrneho kaleidoskopu. Na koncerte znela prevažne hudba minoritnej kultúry Rusínov z územia Slovenska, Ukrajiny a Poľska, hudba Srbov a dolnozemských Slovákov, ďalej tiež piesne zo Zemplína a ukrajinského regiónu Poltava, či dokonca kultový hit od IMT Smile.
Vypredaný Babylon sa v úvode rozoznel huculským introm. Tanec Arkan v podaní ľudovej hudby Hornád predznačil, že mladí muzikanti, sústredení okolo speváka Štefana Štefana, sú kvalitná a dobre zohratá kapela. Hlavná hviezda večera na seba nenechala dlho čakať a už po pár minútach sa Babylon roztriasol v drsnej riave údernej huculskej rundy Huculka s piesňami Oj, ty Ľubko, Zašumila bukovinka a A jak my se poľubyli, kde nechýbali ani charakteristické tanečné motívy z tanca Holubka. Energická atmosféra, s použitím charakteristického vybubnovaného rytmu, vzápätí prešla do úplne iného sveta. Na pódiu sa objavila skladateľka a klaviristka Ľubica Čekovská ako špeciálny hosť večera. Vďaka spolupráci v televíznej show Zem spieva, vytvorila Čekovská pre Štefana Šteca niekoľko pôsobivých hudobných aranžmánov. Čekovskej spracovanie piesne A na našyim dvori vnieslo do známeho rusínskeho valčíka poetické prítmie večerného šansónového Paríža. Počas skladieb Idu sobi a Oj, Maričko Štefan Štec na projekcii odpremiéroval svoj nový, nápaditý videoklip, realizovaný v prostredí Kojšova, do ktorého zapojil aj staršiu generáciu miestnych obyvateľov. Štefan Štec v ďalšom bloku predviedol svoje pozoruhodné hlasové dispozície a fenomenálny spevácky prejav. Poslucháčov znovu zaviedol do oblasti Zakarpatskej Ukrajiny a ako sám povedal: „Zaspievam vám pesničky, ktoré nepotrebovali ani hudbu, ktoré sa niesli len tak po Poloninách.“ Imaginácia rozliehajúceho sa hlasu po Poloninách bola pre mňa ešte viac umocnená osobným zážitkom z návštevy Poloniny Boržava a niektorých obcí, z ktorých časť piesní pochádzala. Do Štecovho sóla sa po chvíli pripojila kapela a spoločne predviedli atmosfericky stvárnenú zmes piesní Verbovaja doščečka, kde zaujalo najmä spracovanie nepravidelného metra a zložitých rytmických štruktúr. Nasledujúcu pieseň, Jichaly Čumaky, spoznal Štefan Štec počas študijného pobytu v Kyjeve. Ukrajinská balada o tradičnom remesle, o mužoch „čumakoch“, ktorí rozvážali soľ z oblasti Krymu po celej Ukrajine, je veľmi silná naratívna skladba s krásnou, melancholickou melódiou. Temnú baladickosť vzápätí vystriedal temperamentný Hopak a Kochanka z ukrajinského regiónu Poltava.
Nasledovala inštrumentálna medzihra zo zemplínskej obce Ostrov, kde sa naplno prejavili hráčske schopnosti mladej ľudovej hudby Hornád, ktorá si hovorí aj „fajta“. Kapelu vedie 20-ročný huslista Dominik Maniak zo Smižian, na druhých husliach a bubon hrá Martina Babinčáková zo Sečoviec, v kapele účinkuje cimbalistka a klarinetistka Ivana Harachová z Košíc, violista Martin Halčin z goralskej obce Lendak, kontrabasista Viliam Grega zo Spišských Vlách a na akordeóne a bubon hrá 17-ročný Martin Mražík z Košíc. Do navodenej atmosféry sa po chvíli pripojil Štefan Štec so zemplínskou piesňovou kolekciou Hej, zašvicelo. Koncert pokračoval krátkou zástavkou v IMT Smile. Ich spoločná pieseň Vyvedený z miery bola spracovaná pri príležitosti spoločného turné.
Technicky vyšperkované inštrumentálne sólo, s premiérou novej skladby, predviedol Marko Kukobat, na Slovensku žijúci srbský akordeonista. Okrem hry na akordeóne ukázal hosť Marko Kukobat svoj výborný hlasový prejav so zamatovou farbou a typickou balkánskou ornamentikou. Ako sa dalo očakávať, po tomto čísle nasledovala chytľavá pieseň dolnozemských Slovákov zo Starej Pazovy o jednom záletníkovi Aj ten bači Jašov z Osijeku, ktorá momentálne medzi fanúšikmi Štefana Šteca boduje. Na bratislavskom koncerte ju Štec zaspieval v sprievode Marka Kukobata.
Štefan Štec ďalej predstavil piesne poľských Rusínov – Lemkov. Spracoval ich v rámci témy vysťahovalectva Rusínov počas Akcie Visla, kedy bolo násilne presídlených viac ako 30 000 Lemkov. Štec pri tejto príležitosti vytvoril samostatné tanečné divadlo folklórneho súboru Hornád o smutných dejinách optácie Rusínov do odľahlých častí Ukrajiny. Zazneli clivé lemkovské Plyve kača a Hora, hora s použitím širokej škály farieb od husľových alikvót, temne sfarbeného klarinetu či netradičného použitia djembe. V záverečnej časti odzneli širokej verejnosti najznámejšie piesne, preslávené prostredníctvom televíznej show Zem spieva – Oj, na hori dva duby a Leťiv ptašok. Aranžmán Poleťiv by’m na kraj svita s vysťahovaleckou tematikou z pera Ľubice Čekovskej vo mne evokoval pomyselný obraz vysťahovaného Rusína v americkom klube s príjemne temperovaným klavírom na začiatku storočia, ktorý túži zaletieť do ďalekej domoviny. V tejto skladbe akosi obzvlášť cítiť osobnú výpoveď a emočné vyjadrenie Štefana Šteca k celej tejto kultúrno-spoločenskej téme Rusínov, ale aj téme migrácie všeobecne v živote mnohých.
Po burácajúcom potlesku a nekončiacom standing ovation ešte odzneli dva prídavky. Prvý ma osobitne potešil – bola to pomerne neznáma pieseň s veľmi silným melodicko-harmonickým nábojom Do domu, do domu z obce Miroľa. Druhým prídavkom bol známy rusínsky hit Sam pju.
Podmanivá bola tiež vizuálna stránka koncertu, kde sa prepájala charakteristická live obrazová paralela so znejúcou hudbou, čo dotváralo osobitý audiovizuálny svet. O originálny vizuál, inšpirovaný repertoárom Štefana Šteca, sa postarala výtvarníčka Dominika Margetová a následne ho do príbehových animácii (VJing) spracoval Ľubomír Štec. Celá audiovizuálna škála v prepojení s hovoreným slovom vytvorila veľmi originálne „rusínsky Gesamtkunstwerk“.
Strhujúci koncert, ktorý prešiel celým spektrom farieb, búral hranice medzi národmi a národnosťami. Tento projekt neplával v útrobách sprofanovej ľudovej hudby, nemal ani potrebu identifikovať sa cez „vysvetlivky“ v štýle world music, alebo raziť cestu prostredníctvom dnes už vyčerpávajúco používaného hesla „spojenie folklóru s moderným“ ako novoobjavenej „terra incognita“ inšpirácie v tradičnej ľudovej kultúre.
ŠTEFAN ŠTEC - Poletiv bym na kraj svita
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.