Hudba, počúvanie hudby, spev, intenzívne i menej silné prejavy hudobnej kultúry sú pre človeka prirodzenou súčasťou jeho duchovného života. Hoci sa vo svojom profesionálnom živote venujem najmä slovu, jeho vývinu i používaniu z dia- chrónneho hľadiska, uvedomujem si jeho melodickosť. Podľa môjho názoru nemožno striktne vymedziť hranicu, ktorá obmedzuje hudbu natoľko, aby do nej nemohlo vstúpiť slovo. Dokonca aj samo myslenie o hudbe sa pretavuje do podoby slovného zápisu, ktorý je vyjadrením pocitu a vnímavosti poslucháča na symbiózu (či súzvuk) tónov, ktorým profesionáli i laici vravia, že sú hudbou. Ako pracovník vedy a výskumu sa venujem paraliturgickej piesňovej tvorbe. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že prioritou môjho bádania je hudba (veď predsa ide o pieseň), nie je to celkom tak. Zameriavam sa predovšetkým na výskum textu piesní, ktoré sú oslavou i odpoveďou veriaceho človeka byzantského obradu na deje a udalosti liturgického (bohoslužobného) procesu. Paraliturgické piesne sú zvyčajne nenotovanými piesňovými útvarmi, pričom o ich nápevoch sa možno dozvedieť len vďaka odkazom v záhlaví jednotlivých piesňových útvarov na všeobecne známe duchovné a náboženské piesne či na niektoré ľudové piesne. Modlitby, bohoslužobné spevy, piesne a žalmy sú integrálnou súčasťou duchovného života cirkevného spoločenstva. Paraliturgické piesne vznikali v tesnom spojení s bohoslužobným obradom, s modlitbami, žalmami a hymnami, s biblickou, teofanickou a legendickou tradíciou. Spievanie paraliturgických piesní v cirkvi byzantského obradu nikdy nenahrádza bohoslužobný spev, pričom sa však nevylučuje, že takéto piesne sú výsledkom činnosti ľudského vedomia preniknutého duchovným myslením. Prvotným poslaním týchto piesní je povzbudzovať, poučovať a nabádať veriacich, poukazovať na Boha a svätých, informovať o príčinách a pôvode zázrakov, biblických udalostí a zjavení a vysvetľovať, uctievať a sláviť ich. Paraliturgické piesne majú teda oslavný (doxologický), modlitebný alebo historizujúci charakter. Slávenie bohoslužobných obradov v byzantskom prostredí, ktoré sa uplatňuje aj na Slovensku, za prirodzený spôsob oslavy Boha pokladá spev, preto pri slávení liturgických obradov nie je dovolené používať žiadny hudobný nástroj; podľa tejto tradície iba ľudský hlas spĺňa predpoklady citlivého hudobného nástroja. Spievanie v chráme sa nepokladá za skrášlenie liturgických obradov, dokonca sa nepripúšťa ani ako hudobný sprievod spievaného textu. Hudobný prvok podľa tejto tradície dáva slovám modlitby i slovám bohoslužobných textov emocionálne zafarbenie. Podľa byzantskej tradície platí, že ak hudba nie je spojená so slovami a bohoslužobnými úkonmi (rítom), neplní žiadnu funkciu, preto bohoslužobné slovo, bohoslužobný spev a obrad sa vnímajú ako jeden nerozdielny celok. Slovo, hudba (spev) a rítus sú teda neoddeliteľnými a formujúcimi prvkami byzantskej liturgie. Môj vzťah k hudbe však nemôžem ohraničiť iba v sakrálnej rovine. Veď ten môj hudobný nástroj, čiže hlas, ktorý vlastním, je menej citlivý aj k tým nápevom, s ktorými sa stretávam každý deň pri svojej práci. Keďže už dávnejšie som postrehol slabosti pri vlastnej interpretácii (speve) profánnej i sakrálnej hudobnej zložky slova, o to viac si uvedomujem iné talenty, ktoré som dostal. Preto radšej dobre zvažujem uplatnenie talentov tak, aby som s nimi vždy poctivo naložil a zveľadil ich vždy a všade tam, kde slovo umocňuje hudbu a kde hudba posilňuje ľudské rozmýšľanie. Práve preto hudbu a spev vnímam a preciťujem veľmi intenzívne. Možnože túto skutočnosť postrehli moji rodičia a položili mi v školských rokoch na kolená akordeón, aby som napríklad aj svojmu synovi Samuelovi mohol dokázať, že hudba, spev a život sú prejavom intenzívnej duchovnej činnosti.
Peter Žeňuch (1971) – ako slavista sa zaoberá kultúrno-historickým vývinom karpatského regiónu, najmä literárnymi a jazykovými vzťahmi a kontaktmi medzi východom a západom slovanského sveta. Je predsedom Slovenského komitétu slavistov, riaditeľom Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a vedúcim Seminára paleoslavistiky a staroslovienčiny v Ústave slavistiky na FiF Masarykovej univerzity v Brne. Je autorom viacerých publikácií (Kyrillische paraliturgische Lieder, Cyrillic Manuscripts from East Slovakia).
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.