Členovia a štúdiá:
Tomáš Kardoš (umelecký vedúci, barokové violončelo) – Musik und Kunst Privatuniversität der Stadt Wien (MUK), ročný študijný pobyt na Royal Conservatoire v Haagu
Peter Zelenka (barokové husle) – AU v Banskej Bystrici, VŠMU v Bratislave, MUK vo Viedni
Adam Szendrei (barokové husle) – VŠMU v Bratislave
Mária Rendešová (flauta traverso) – Fakulta humanitných a prírodných vied v Prešove, MUK vo Viedni
Jakub Mitrík (teorba, baroková gitara, arcilutna) – VŠMU v Bratislave, Akadémia starej hudby na FF MU v Brne, Hochschule für Künste Bremen
Martin Gedeon (čembalo, organový pozitív) – ČVUT v Prahe, MUK vo Viedni, ročný študijný pobyt na Royal Conservatoire v Haagu
Jana Zelenková Dzurňáková (čembalo, organový pozitív) – VŠMU v Bratislave, Akadémia starej hudby na FF MU v Brne
Umelecké spolupráce:
Speváci: Matúš Šimko, Tomáš Šelc, Michaela Kušteková, Hilda Gulyásová, Jarmila Balážová, Tereza Maličkayová, Kristína Dinušová, Zuzana Szabó, Patrik Horňák, Jiří Miroslav Procházka
Inštrumentalisti: Albert Hrubovčák (barokový trombón), Mikuláš Havrila (barokový trombón), Štefan Iľaš (organ), Dorota Matejová (flauto traverso), Martin Karvaš (barokový hoboj, hoboj d’amour), Lucia Ročkaiová (barokový hoboj, hoboj d’amour), Štefan Tokár (flauto dolce)
Motto: „Kto chce porozumieť hudbe, nepotrebuje ani tak sluch, ako srdce.“
(Jiří Mahen)
Čo stálo za rozhodnutím založiť súbor Il Cuore Barocco?
TOMÁŠ KARDOŠ: Už na konzervatóriu sme sa so spolužiakmi zaujímali o hudbu baroka a vytvorili sme Barokový komorný súbor. So silnejúcou láskou k barokovej hudbe sa mi počas môjho jednoročného štúdia na VŠMU podarilo to isté. V roku 2009 sme spolu s niekoľkými ďalšími študentmi začali muzicírovať – tentokrát už na kópiách historických nástrojov na hodinách pod vedením Petra Zajíčka zo súboru Musica aeterna. On je naším „barokovým otcom“, ktorý nás učil porozumieť hudbe 17. a 18. storočia a inšpiroval nás hľadať spôsoby najvhodnejšej interpretácie. Prvý koncert sme mali 25. mája 2010 v Zichyho paláci. V auguste 2010 sme sa zúčastnili Letní školy barokní hudby (Kelč, Holešov), ktorá pre nás bola impulzom hrať spolu naďalej v jednom zoskupení. Väčšina z nás potom začala študovať v rôznych európskych mestách, ale myšlienka súboru ostala.
Na akých nástrojoch hrávate?
TK: Každý člen nášho súboru má nástroj, ktorý je kópiou svojho historického modelu. Od moderných nástrojov sa sláčikové nástroje líšia už samotnou stavbou, používaním črevových strún a tvarom sláčika. Baroková priečna flauta traverso je celá drevená s jednou klapkou. Štrnásťstrunová, takmer dvojmetrová basová lutna teorba je zaujímavá nielen zvukom, ale aj vizuálne. Samozrejme sa nezaobídeme bez čembala a organového pozitívu, na ktorom kolegovia svoj part improvizujú podľa číslovaného basu.
V čom vidíte hlavné pozitíva interpretácie starej hudby na dobových nástrojoch, resp. ich replikách?
JANA ZELENKOVÁ: Hlavným pozitívom týchto nástrojov je, že dobová hudba na nich vyznieva prirodzene a farebne. Používaním dobových hracích techník interpret nemusí „vyrábať“ zvukové nuansy v takej miere, ako je tomu na moderných nástrojoch, kde znie všetko rovnako dobre a dokonale čisto. Nedokonalosti barokových nástrojov využívali aj samotní skladatelia, napríklad komponovaním skladieb v tóninách, ktoré na určitom nástroji neznejú pekne.
Špecializujete sa na určitý repertoár, ktorý je pre váš súbor ťažiskový? Akým spôsobom zostavujete dramaturgiu jednotlivých koncertov?
TK: Zameriavame sa na obdobie vrcholného a neskorého baroka. Dramaturgiu koncertov a obsadenie tvoríme a upravujeme podľa potreby. Dôležitou súčasťou sú projekty, ktoré si tvoríme sami a z ktorých sa snažíme vytvoriť každoročnú tradíciu – napríklad Viva Vivaldi! alebo augustové koncerty na východnom Slovensku. Pri koncertoch „na objednávku“ súbor rozhoduje o programe len čiastočne.
Čo všetko je potrebné urobiť pri naštudovaní diela, ktoré má byť interpretované v súlade s dobovou praxou?
JZ: Základom je dôveryhodný notový materiál – najmä dobové rukopisy – a následne uplatnenie interpretačných postupov hudobného štýlu, ktoré ho charakterizujú (napríklad spôsob „nerovnakej“ hry – inegalité a ozdobovanie vo francúzskej hudbe). V neposlednom rade aj obsadiť súbor podľa dobových zvyklostí.
Máte nejaké umelecké vzory, ktoré vás inšpirujú?
TK: Každodenne sa nechávame inšpirovať, zbierame skúsenosti, brúsime si svoj vkus, ako o tom píšu aj dobové traktáty. Naším cieľom nie je napodobňovať, ale skôr hľadať vlastnú cestu, tvoriť a reštaurovať hudbu našimi očami a ušami – na základe vlastných skúseností a štúdia prameňov hľadať vlastný zvuk.
Pripravujete sa v blízkej dobe na nejaký zaujímavý projekt, prípadne festivalové vystúpenia?
JZ: V roku 2017 budeme hrať na medzinárodnom festivale H. I. F. Bibera vo Viedni, čaká nás 5. ročník cyklu augustových koncertov na Spiši a začiatkom roka 2018 koncert v Slovenskej filharmónii. Keďže sme zoskupenie fungujúce ako občianske združenie, ostatné koncerty závisia od grantovej dotácie FPU a od projektov, na ktoré budeme pozvaní účinkovať.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.