Lukáš Pohůnek - dirigovanie

Vašu kariéru evidentne ovplyvnilo, že pochádzate z hudobníckej rodiny. Zapochybovali ste niekedy, či to bola naozaj tá najlepšia voľba?
O tom, či to bola najlepšia voľba, nepochybujem. Iste, nebola jediná. Avšak prostredie, v ktorom vyrastáte, vás už od raného detstva ovplyvňuje a formuje pre profesijnú budúcnosť. Sám som veľakrát premýšľal, pre aké smerovanie by som sa rozhodol, pokiaľ by to nebola hudba.  

 Podľa vzoru vášho otca ste študovali hru na trúbke. Prečo ste svoju pôvodnú voľbu zmenili a vybrali ste si náročnejší dirigentský terén?
Taktovkou nerušíte susedov... (Smiech.) Hre na trúbke sa venujem aj naďalej, pokiaľ mi to čas dovoľuje, ako sólista i komorný hráč. Počas štúdií na Konzervatóriu v Žiline som však začal vnímať, že tvoriť hudbu z pozície sólistu či orchestrálneho hráča ma nenapĺňa do takej miery, aby som sa rozhodol poňať ich ako svoje celoživotné povolanie. Potreboval som pracovať s komplexným obrazom hudobného diela a to sa dá realizovať len z pozície dirigenta.

 Čo zohralo pri vašej voľbe rozhodujúcu rolu?
Moje prvé verejné dirigentské vystúpenie s orchestrom. Mám ho v živej pamäti – bol to pre mňa moment, kedy som si naplno sám vnútorne porozumel a našiel som vo svojom živote cestu, po ktorej som dovtedy len pátral. Dirigovanie mi odkrylo úplne nový, dovtedy nepoznaný myšlienkový aj duchovný svet. Potom to už išlo viac-menej samo: pripravil som sa na dirigentské štúdiá pod vedením doc. Leoša Svárovského a v priebehu dvoch rokov som sa stal jeho študentom na AMU v Prahe.
 
 Čo je podľa vás u dirigenta podstatné?
Dirigentská profesia sa odohráva v značnej miere v psychologickej rovine, keďže ide o prácu s ľuďmi. Základom je komunikácia, všetky ďalšie aspekty sú sekundárne. Pokiaľ vzťah orchester–dirigent funguje a je harmonický, všetko ostatné prichádza takpovediac samo. V tejto súvislosti vnímam u dirigenta ako rozhodujúce jeho schopnosti a dispozície v krátkom čase rozpoznať povahu telesa a vedieť s ním efektívne pracovať.  

 Pôsobíte v slobodnom povolaní. Akú špecializáciu by ste v dirigovaní uprednostnili: symfonickú, komornú alebo hudobnodramatickú?
Profilujem sa ako symfonický aj operný dirigent. Je mi to vlastné už od dôb pražských štúdií, kedy som sa popri symfonickej hudbe dostal do blízkeho kontaktu s viacerými opernými dielami a naštudoval ich s operným štúdiom na AMU. Urobili sme niekoľko predstavení, ktoré zožali úspech aj ocenenie u českej hudobnej kritiky a niektoré sa hrávajú dodnes. Takáto symbióza mi vyhovuje – symfonický aj operný svet sa u mňa vlastne odvždy vzájomne dopĺňajú.
 Počula som vás už dirigovať skladby rôznych štýlov i období. Máte nejakú favorizovanú epochu?
S obľubou uvádzam symfonické diela 20. storočia s prvkami neofolklorizmu či neoklasicizmu a v poslednej dobe sa často venujem aj dielam 21. storočia. Aktuálne však u mňa víťazí nemecká symfonická hudba a v opernej sfére diela Richarda Wagnera. To nepochybne súvisí s tým, že ma v minulom roku do tejto oblasti hlbšie uviedol prof. Kurt Masur, ikona nemeckej klasickej hudby. Jeho idey vo mne teraz – po jeho nedávnom odchode – rezonujú ešte silnejšie ako predtým a inšpirujú ma k ďalšej tvorivej práci a prijímaniu nových výziev. Popri tom sa permanentne zaujímam o slovenskú a českú hudbu, osobitne o diela Eugena Suchoňa, Jána Cikkera, Antonína Dvořáka a Leoša Janáčka. Mojím špeciálnym koníčkom je filmová hudba: poskytuje širokú škálu zvukov kompatibilných s tradičným zvukovým obrazom symfonického orchestra a navyše interpretovi ponúka širokú bázu imaginatívnosti.
 
 Čo vás čaká v najbližšom období a čo by ste si priali dosiahnuť?
V tejto sezóne máme naplánovaných viacero spoluprác so žilinským ŠKO, po minuloročných debutoch so ŠF Košice a poľskou Štátnou filharmóniou v Zielonej Góre sa na jar teším na opätovnú spoluprácu. V apríli budem v rámci celoeurópskeho projektu „Europa Season“ prezentovať slovenskú hudbu v Štátnej filharmónii Oltenia v rumunskej Craiove a v januári 2018 ma čaká debut so Slovenskou filharmóniou. Mojou najväčšou túžbou naďalej ostáva spoznávať a prezentovať hudbu s ešte väčším zápalom a oddanosťou, pretože je prostriedkom, univerzálnym jazykom a nástrojom porozumenia. Je vyjadrením jednoty, bez ohľadu na geografickú, kultúrnu či konfesionálnu príslušnosť. Dokáže meniť ľudí k lepšiemu, rovnako aj chod života a vecí – veľkých i malých.

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.