Chungki Min

Na koncerte festivalu Melos-Étos ste tento rok vystúpili ako dirigent Ensemblu TIMF, uvádzajúc prevažne skladby juhokórejských skladateľov. Kam siahajú vaše skúsenosti s dirigovaním tohto súboru?
Hoci Ensemble TIMF nemá stáleho dirigenta, už som s ním uviedol množstvo súčasnej svetovej hudby na domácich i zahraničných festivaloch. Jeho hráči majú naozaj bohaté skúsenosti s repertoárom 20. a 21. storočia, aj keď skladieb napísaných konkrétne medzi rokmi 2010 a 2015, žiaľ, nie je tak veľa, čo dramaturgiu tohto koncertu viac ozvláštnilo. Súbor vznikol predovšetkým za účelom reprezentovať súčasnú juhokórejskú hudbu. Spolu s umeleckým vedúcim Uzongom Choeom má úlohu veľvyslanca upevňujúceho medzinárodné hudobné vzťahy doma i v zahraničí a je hlavným interpretačným telesom Medzinárodného festivalu hudby v Tongyeongu.
Pokiaľ ide o členov Ensemblu TIMF, už dlho sa s nimi dobre poznám, s niektorými ešte od spoločných štúdií a výborne sa mi s nimi pracuje. Podobne ako ja, tiež všetci študovali interpretáciu vážnej hudby najprv v Južnej Kórei a neskôr naberali skúsenosti na stážach v Európe alebo v Spojených štátoch.

 Čo vás ako dirigenta formovalo?
V Južnej Kórei, v Soule som spočiatku študoval na univerzite kompozíciu. Dirigovanie ma bavilo a moji kolegovia a priatelia ma kvôli tomu často vyhľadávali. Tak som sa postupom času sústredil už len na dirigovanie a interpretáciu, keďže pri komponovaní som mal pocit, že nemám osobitý vnútorný hlas. Po dokončení štúdia v Kórei som sa presťahoval do Rakúska, aby som mohol študovať na Univerzite Mozarteum v Salzburgu pod vedením svetovo uznávaného dirigenta Dennisa Russella Daviesa. Spravil veľa pre svet súčasnej hudby a dnešných skladateľov a stále je veľmi vyťažený. Uvádzal skladby Glassa, Cagea, Pärta či Kančeliho a jeho široká škála skúseností a kritický pohľad na nové diela sú veľmi dôležité. Aj celkové prostredie na univerzite v Salzburgu je veľmi podnetné pre súčasnú hudbu,  intenzívne tam v tejto oblasti pôsobí viacero dirigentov.

 Ako u vás prebieha proces naštudovania diela?
Pokiaľ ide o premiéru alebo nie veľmi často hrávanú skladbu, snažím sa mať nielen dobre pripravenú sluchovú predstavu, ale sústreďujem sa aj na zostavenie možných plánov, scenárov, aké môžu nastať pri skúšaní. Byť pripravený na všetky možné alternatívy, riešenia danej situácie. Niekedy to však musím pre nedostatok času robiť aj vo vlaku či v autobuse.
Ideálne v týchto prípadoch je, keď sa môže na skúške zúčastniť aj sám skladateľ, vtedy to ide vždy veľmi hladko a bez problémov. Ťažkosti môžu vzniknúť vtedy, keď sme napríklad mali hrať skladbu od už nežijúceho Fausta Romitelliho, ktorú skomponoval pre ansámbel a elektroniku, no patching v nej je už technicky zastaraný a spoločne s ansámblom to bolo veľmi ťažko realizovateľné.

 Aká je situácia súčasnej hudby v Južnej Kórei?
Atmosféra v tejto oblasti je dnes veľmi bohatá a dynamická, aj keď pre jednotlivca je už teraz veľmi ťažké presadiť sa v tak husto obývanej krajine. Existuje množstvo skladateľských združení, ansámblov súčasnej hudby aj viacero orchestrov, ale máloktorému sa podarí naozaj kvalitatívne a umelecky vynikať, keďže ide o vysoko súťaživé prostredie. Južná Kórea je rozlohou pomerne malý štát, ale s populáciou 50 miliónov, kvôli čomu je skoro celé územie posiate asi 50-poschodovými mrakodrapmi.
Výnimkou môže byť napríklad prostredie menšieho mesta Tongyeongu, situovaného na južnom pobreží krajiny. Od roku 2002 sa tu pravidelne koná Medzinárodný festival hudby TIMF a v roku 2016 bude aj miestom konania Festivalu ISCM World Music Days. Mesto bolo rodiskom najvýznamnejšieho predstaviteľa a takpovediac aj otca kórejskej hudby Isanga Yuna. Na jeho počesť sa tu usporadúva rad kultúrnych podujatí. Všetky kultúrne inštitúcie, ako aj hlavná koncertná sála s vynikajúcou akustikou, sa nachádzajú v blízkosti morského pobrežia, na ktoré je z každého miesta nádherný výhľad. Dôkazom priaznivosti tohto prostredia môže byť aj reštaurácia založená popredným talianskym šéfkuchárom priamo v areáli budovy koncertnej sály. Ten bol špeciálne pozvaný v rámci jedného festivalového ročníka a rozhodol sa tu kvôli dostupnosti čerstvých surovín a príjemnému prostrediu napokon natrvalo usadiť.

 Je možné nájsť nejaké spoločné hudobné črty súčasných juhokórejských skladateľov?
Myslím si, že by bolo veľmi náročné zovšeobecňovať, hoci v porovnaní s európskou hudobnou tradíciou by sa možno dali definovať isté výraznejšie rozdiely. Tradičná kórejská ľudová hudba existuje stále oddelene od autorskej, nie je integrovaná do tejto oblasti a aj keď sú kórejské nástroje veľmi pestré a zaujímavé, komponovanie skladieb pre ne nie je také samozrejmé ako pre zaužívané európske nástroje. Kórejskí skladatelia aj interpreti vyrastajú v hudobno-vzdelávacích inštitúciách prostredníctvom európskej tradície vážnej hudby, čím sa často aj ich myslenie formuje práve týmto smerom. Samozrejme, na univerzite je možnosť zamerať sa na tradičnú kórejskú hudbu a hru na tradičných nástrojoch, akými sú napríklad citarový nástroj gayageum, ktorý bol predvedený aj na koncerte, ústny bambusový organ saenghwang a rôzne iné strunové, dychové alebo bicie nástroje.
Je zaujímavé, že hoci je na týchto nástrojoch často možné zadržať tón, a tým vytvoriť homofóniu alebo polyfóniu, v ľudovej hudbe sa takéto myslenie vôbec nevyvinulo. Je zakaždým úplne monofonická; aj keby hral 30-členný súbor, všetci budú hrať ten istý hlas. Toto vnímanie jednej alebo viacero jasne odlíšiteľných subtílnych línií je celkom príznačné aj pre skladateľov. Najvýraznejšou črtou v súčasných juhokórejských skladbách je asi ponímanie času, súvisiace aj s východnými filozofiami a vystupuje do popredia najmä, keď sa pracuje s menej hustým materiálom, kde dôležitú úlohu zohráva ticho. To často privádza k inému spôsobu počúvania, ktoré je skôr duchovne zamerané a poskytuje aj istý vnútorný náhľad.

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.