Oskár Elschek

Prof. PhDr. Oskár Elschek, DrSc. je slovenský hudobný vedec, etnomuzikológ, organizátor širokého spektra kultúrnych podujatí, publicista a pedagóg. Vyštudoval hudobnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave a takmer celý svoj život pôsobil v Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied.

Vedecko-výskumný záujem Oskára Elscheka definujú dva výrazné okruhy, a to etnomuzikológia, ku ktorej inklinoval od svojich začiatkov, a otázky systematickej hudobnej vedy. Zvláštnu pozornosť venoval tiež hudobnej organológii, resp. etnoorganológii.

 Oskár Elschek sa pričinil o rozvoj činnosti etnomuzikologického oddelenia hudobného ústavu SAV. Organizoval rozsiahle terénne výskumy, pod jeho vedením bolo zozbierané veľké množstvo zvukového materiálu a pri jeho analýze sa začala využívať pomoc počítačov. Aj vďaka tomuto napredovaniu sa ,,pracovisko dostalo na popredné miesto v európskych etnomuzikologických inštitucionálnych súvislostiach a Elschekovo meno a jeho prostredníctvom i slovenská hudobná veda sa vážne začali brať na vedomie”. (Hudobný život, 2001)

Popri aktívnom výskume sa venoval Oskár Elschek aj edičnej činnosti, aby sprístupnil ľudovú hudbu čo najširšiemu okruhu záujemcov. V spolupráci so svojou manželkou Alicou vydal tri syntetické monografie o slovenskej ľudovej piesni a v roku 1959 pripravil na vydanie prvý zväzok zbierky Slovenských ľudových piesní od Bélu Bartóka. Elschekove poznatky o ľudovej inštrumentálnej hudbe Slovenska vyústili do dvoch gramoantológií a dvoch knižných publikácií. Die slowakischen Volksinstrumente (1983) informuje o našej nástrojárskej a hráčskej tradícii a Slovenské ľudové píšťaly a ďalšie aerofóny (1991) sa zaoberá najtypickejšou skupinou ľudových nástrojov u nás – aerofónmi. Viedol viaceré domáce aj zahraničné edičné série, spomenieme Musikethnologische Jahresbibliographie Europas, Musicologica Slovaca (et Europea), Seminarium ethnologicum, Abstracts in Ethnomusicology a Musicologica actualis. V roku 1996 vyšlo jeho zásadné syntetické dielo Dejiny slovenskej hudby. Celkovo vydal 13 knižných a 7 audiovizuálnych monografií a vyše 200 odborných štúdií vo vedeckých zborníkoch a publikáciách, viac ako polovica vyšla aj v zahraničí.

Do hĺbky sa venoval systematike hudobnej vedy a svoje vhľady prezentoval na českých a slovenských muzikologických fórach i v odborných zahraničných periodikách. Najdôležitejšia je v tomto smere jeho knižná monografia Hudobná veda súčasnosti (1984), kde zhrnul svoj koncept systematickej muzikológie. Ako základná učebnica sa etablovala aj v zahraničí (nemecká verzia vyšla v roku 1992).

Elschek vďaka svojim jazykovým znalostiam nadviazal bohaté kontakty s poprednými inštitúciami v zahraničí, najmä s International Council for Traditional Music (ICTM) pri UNESCO, kde istý čas pôsobil aj ako predseda študijnej skupiny pre analýzu a systematiku, s Medzinárodnou spoločnosťou pre hudobnú vedu i s etnomuzikologickými pracoviskami v jednotlivých krajinách Európy a sveta. Každoročne organizoval domáce etnomuzikologické semináre s medzinárodnou účasťou a v roku 1997 participoval pri realizácii Celosvetového kongresu ITCM v Nitre. Angažoval sa aj pri organizovaní folklórnych festivalov, súťaži rozhlasových nahrávok, alebo formou dramaturgickej spolupráce so SĽUK-om.

Nielen odborné, ale aj ľudské kvality potvrdil Oskár Elschek ako šéfredaktor mesačníka Slovenská hudba. Za vyjadrenia v príspevku Človek-hudba-spoločnosť (1971, č. 10) bol vylúčený zo Zväzu slovenských skladateľov aj s následnými postihmi. Ďalej však rozvíjal svoju vedeckú činnosť. 

Ako pedagóg pôsobil najmä od 80-tych rokov na viacerých univerzitách nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ako hosťujúci profesor vyučoval na Vysokej hudobnej škole Franza Liszta v Budapešti, na Univerzite v Hamburgu a v roku 1988 bol habilitovaný na viedenskej Univerzite. Po roku 1989 viedol Katedru hudobnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a v ostatnom období pôsobil aj na Katedre etnológie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.