Adrián Demoč

Jeho kompozície boli uvedené na Slovensku (napr. fesivaly Epoché, Prehliadka mladých skladateľov) i v zahraničí: Česká republika (Expozice Nové Hudby, Studio soudobé hudby a i.), Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Litva či Rumunsko.

"Jeho hudba sa pohybuje na rozhraní niekoľkých protikladných hudobných estetík, predovšetkým amerického experimentalizmu (Tenney, Lucier), európskeho minimalizmu (Pärt, Górecki) a spektralizmu. Spektralizmom sa zaoberá aj Demočova doktorandská práca, konkrétne sa venoval tvorbe G. Griseyho.

Citeľné sú aj vplyvy Feldmana, no u Demoča je však zároveň prítomná aj špecifická európska senzibilita, niekedy v podobe nostalgie či lamentu. Využívanie ľudových nástrojov (fujara, cimbal), alternatívnych ladení a lamenty vychádzajúce z historického materiálu spájajú Demoča s Ligetim. Demoč však vykazuje tendencie zamerať sa len na niektoré hudobné parametre a pracovať výlučne s nimi, čo vedie k nerétorickému pokoju a rozjímavosti od Ligetiho dosť odlišných (Kvarteto, Septett, Lešenie k zahĺbeniu).

V Demočovom diele často cítiť ozveny staršej hudby – iba jej jadro, všeobecný pocit, poetickosť zachytená z odstupu. Inokedy hrajú kľúčovú úlohu intenzívna citovosť a expresívna vypätosť, a to najmä v jeho sólovej hudbe (Apogeum, Katharsis). Plodná je jeho spolupráca s huslistom Milanom Paľom, ktorého oduševnený štýl hry sa s obnaženou pocitovosťou týchto skladieb snúbi obzvlášť dobre."

(MIKYSKA, Ian: Adrián Demoč in Grove Dictionary, preklad Michaela Rosová)