Jana Lengová

PhDr. Jana Lengová, CSc. je slovenská muzikologička, hudobná publicistka a editorka. Študovala klavír na Konzervatóriu v Košiciach a hudobnú teóriu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1971-1976), ktorú ukončila diplomovou prácou Hudobné myslenie Cikkerových opier a inštrumentálnych skladieb (1976). Získala titul PhDr. (1983) a CSc. (1988) za kandidátsku dizertačnú prácu Hudobný romantizmus na Slovensku v rokoch 1830-1918 (1987). Do roku 1990 pracovala Lengová v rôznych inštitúciách, okrem iného ako redaktorka časopisu Hudobný život a odborná pracovníčka Vysokej školy múzických umení Bratislava a bola činná prevažne ako hudobná publicistka. Od roku 1990 pôsobí ako vedecká pracovníčka Ústavu hudobnej vedy SAV Bratislava, oddelenie hudobnej histórie.  

Jana Langová sa špecializuje na dejiny hudby 19. a sčasti 20. storočia na Slovensku. Autorsky participovala na kolektívnych monografiách Dejiny slovenskej hudby (1996, anglická verzia 2003) a Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918 (2020). Podieľala sa na pramenno-kritickej edícii súborného diela J. L. Bellu, vydala notovú Antológiu klavírnej hudby na Slovensku (1830 – 1918) (2015) a knižnú monografiu Stephanie Wurmbrand-Stuppachová (1849 −1919). Život, dielo, korešpondencia (2019).

Od roku 1999 je Lengová členkou pracovnej skupiny pre výskum dejín hudby strednej a východnej Európy pri Univerzite v Lipsku (Arbeitsgemeinschaft für Musikgeschichte in Mittel- und Osteuropa, Universität Leipzig); v rokoch 2003 – 2008 pôsobila ako odborná poradkyňa pre oblasť slovenskej hudby hudobnej encyklopédie Die Musik in Geschichte und Gegenwart (MGG, druhé vydanie, Personenteil a Supplement).

Je členkou redakčnej rady odborného periodika Musicalia (Praha), Vedeckého kolégia SAV pre vedy o jazyku, literatúre a umeniach a redakčnej rady časopisu Musicologica Slovaca. Je tiež školiteľka v študijnom programe muzikológia, študijný odbor 2.1.21 teória hudby. Aktívne sa zúčastňuje odborných konferencií a prispieva do vedeckých časopisov.