Ivan Mačák

PhDr. Ivan Mačák bol slovenský etnomuzikológ, etnoorganológ, hudobný múzejník a organizátor hudobného života. Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave absolvoval s diplomovou prácou o ľudovej piesni v Turzovke. Špecializoval sa na tradičné hudobné nástroje, bol priekopníkom dokumentácie a výskumu hudobných nástrojov na Slovensku ako aj slovenských ľudových nástrojov. Navrhol a realizoval originálny systém dokumentácie nástrojovej tradície v slovenskej organológii. Zaoberal sa typológiou hudobných ikonogramov pre organologické skúmanie, hudobnou akustikou a hudobnou muzeológiou.

,, [...] patrí k typu aktívneho, nepokojného, nespokojného a uvažujúceho človeka, ktorý hľadá, zápasí, pozerá dopredu a usiluje sa svoje vízie realizovať. Je najviac človekom mnohostranných záujmov, s imponujúcou šírkou vedecko-organizačných schopností; pracuje v oblasti základného výskumu, dokumentačnej, zberateľskej, edičnej, redakčnej i tvorivej oblasti,” napísal o Mačákovi Oskar Elschek.

Ako zakladajúci pracovník Hudobného oddelenia Historického ústavu Slovenského národného múze zozbieral a založil jeden z najväčších depozitárov hudobných nástrojov v strednej Európe, ktoré predstavil v expozícii SNM Hudobné nástroje na Slovensku (1975 – 1985). Do roku 1985 obsahovala zbierka z pôvodných niekoľko desiatok (1965) cca dvetisíc exponátov slovenských ľudových hudobných nástrojov a nástrojov z európskeho umelého inštrumentára. Dramaturgicky sa podieľal na príprave koncertného cyklu v priestoroch spomínanej výstavy. Spolu s Miroslavom Filipom tiež založil a budoval akustické pracovisko v Hudobnom oddelení SNM, ktoré bolo zamerané na zvukové analýzy a ich grafické znázornenie.

Ivan Mačák absolvoval študijné pobyty v Kanade (1971), kde skúmal inštrumentár Indiánov a Eskimákov a v Indii(1972), kde sa zameral na štúdium historických a ikonografických prameňov indických tradičných hudobných nástrojov. Aj z týchto ciest priniesol množstvo fotografického materiálu, z ktorého vytváral zbierku fotografií hudobných nástrojov v SNM, ktorá mala okolo desaťtisíc položiek.

V rokoch 1977 – 1986 pripravoval Ivan Mačák Súťaž výrobcov ľudových hudobných nástrojov o Cenu Dr. Ladislava Lenga v Detve. Tu realizoval hudobno-sociologický výskum zameraný na skúmanie hudobnosti slovenského vidieka (70. a 80. roky). Výsledky týchto interdisciplinárnych výskumov (psychológické, sociologické, technologické, biologicko-lekárske aspekty) publikoval v edícii Slovenské ľudové hudobné nástroje a vo viacerých monografiách, ktoré pripravoval ako editor alebo spoluautor pre vydavateľstvo Opus. Venoval sa tiež tvorbe rôznych katalógov (hudobné nástroje, výrobcovia hudobných nástrojov, zobrazenia hudobných nástrojov).

Ivan Mačák nadviazal odbornú spoluprácu s viacerými poprednými svetovými vedeckými osobnosťami a  medzinárodnými organologickými grémiami, najmä Comité International de Musée et Collection d'instruments de Musique (CIMCIM ako nástrojové muzeálne spoločenstvo) a Študijnou skupinou pre ľudové hudobné nástroje v rámci International Council for Traditional Music – ICTM. Pracoval tiež v komisii pre hudobné nástroje v Medzinárodnej rade múzeí (International Council of Museums – ICOM). S CIMCIM zorganizoval v rokoch 1984 a 1986 odborné stretnutia v Dolnej Krupej. V rokoch 1966 – 1980 pod záštitou ICTM spoločne s ďalšími inštitúciami (u nás SNM) redakčne viedol vydanie európskej výročnej hudobno-etnologickej bibliografie Annual Bibliography of European Ethnomusicology (11 zväzkov). Často publikoval v zahraničných zborníkoch a časopisoch a zúčastňoval sa vedeckých konferencií a fór.

Podieľal sa na vydávaní publikácií v rade Musicologica (2 zväzky), zborníkov, katalógov, publikácie Osobnosti európskej hudby a Slovensko a spolupracoval tiež na redakcii Prameňov slovenskej hudby, vydaných aj v angličtine.

Pedagogicky pôsobil Ivan Mačák na Vysokej škole múzickýh umení v Bratislave, kde prednášal úvod do etnomuzikológie. Bol redaktorom časopisov Ľudová tvorivosť a Naša práca. Pôsobil v rôznych funkciách vo Zväze slovenských skladateľov, poradných zboroch, komisiách a redakčných radách. Bol aj externým spolupracovníkom Hudobno-folkloristického oddelenia SAV, kde sa zameriaval najmä na oblasť mimoeurópskej hudby. Spolupracoval tiež s rozhlasom a televíziou.