-
1941 – 1943
Konzervatórium v Brne (lesný roh – Josef Kohout)
-
1945 – 1947
Konzervatórium v Brne (organ – Vladimír Havlík, bicie nástroje – J. Lukáš)
-
1947 – 1951
Konzervatórium v Bratislave (hudobná teória a základy kompozície – Ján Cikker, Eugen Suchoň, dirigovanie zboru – Ján Strelec, dirigovanie – Kornel Schimpl)
V roku 1951 založil súbor Bratislavské komorné združenie, ktorý viedol ako dirigent a umelecký vedúci počas celej jeho existencie až do roku 1986, kedy združenie zaniklo. Súbor významne obohatil fonotéku bývalého Československého rozhlasu v Bratislave početnými nahrávkami, pre rakúsky rozhlas vo Viedni a v Grazi nahral o. i. rad reprezentatívnych diel súčasnej slovenskej tvorby a tvorby českých a slovenských autorov minulosti. Komorné združenie malo aj bohatú koncertnú činnosť zahrňujúcu účinkovanie na viacerých domácich (BHS – 1976 a ď.) i zahraničných festivaloch (Wiener Festwochen – 1967, 1969 a 1971 a i.), ako aj na výchovných koncertoch pre mládež.
Ako dirigent hosťoval s bývalým Symfonickým orchestrom Československého rozhlasu v Bratislave (dnes Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a televízie), s dnešnými telesami Filharmóniou Bohuslava Martinů v Zlíne, Komorným orchestrom Camerata Janáček v Ostrave a s bývalými orchestrami košického a brnenského rozhlasového orchestra.
Celoživotná aktivita českého dirigenta Vlastimila Horáka sa viaže predovšetkým na Československý rozhlas v Bratislave (dnes Slovenský rozhlas a televízia). Od roku 1958 v ňom pôsobil ako dramaturg, v rokoch 1972 – 1982 ako zástupca šéfredaktora úseku hudobnej výroby a od roku 1982 bol jeho umeleckým šéfom hudobnej oblasti.
Horák propagoval a oživoval skladby zabudnutých slovenských autorov minulosti, ktoré často sám v archívoch znovuobjavoval a revidoval (Juraj Zlatník, Ján Čaplovič z Radvane, Ján Matejovič a i.) a uvádzal tiež diela českých skladateľov ranného klasicizmu (J. K. Vaňhal, J. V. Stamic, F. Míča, J. Benda, F. Kramář, J. Mysliveček, A. Filz, F. Dušek, V. Pichl a F. X. Brixi), s ktorými sa veľakrát vďaka nemu zoznámilo slovenské publikum vôbec po prvý krát v novodobej histórii. Premiéroval i mnoho skladieb súčasných slovenských skladateľov všetkých generácií (A. Albrecht, M. Bázlik, M. Burlas, I. Dibák, J. Kowalski, J. Kresánek, J. Malovec, D. Martinček, J. Podprocký, A. Očenáš, E. Suchoň, B. Urbanec, J. Zimmer, I. Zeljenka a i.) a tiež českých autorov (B. Martinů a i.). Do svojho bohatého repertoáru premietol i zanietenie pre európsku hudbu 18. storočia.