-
1915 – 1920
Mestská hudobná škola v Bratislave (Alexander Albrecht)
-
1916 – 1924
Evanjelické lýceum v Bratislave
-
1920 – 1924
Hudobná škola pre Slovensko v Bratislave (klavír – Frico Kafenda, violončelo – Rudolf Rupník)
-
1924 – 1929
Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (kompozícia – Franz Schmidt, Joseph Marx, dirigovanie – Clemens Krauss, Alexander Wunderer, violončelo – Friedrich Buxbaum, Rudolf Hindemith)
-
1929 – 1933
pedagóg hudobnej teórie a hry na violončele na Mestskej hudobnej škole v Bratislave
-
1929 – 1933
asistent C. Kraussa na letných Majstrovských kurzoch v Salzburgu
-
1930 – 1932
Majstrovská škola Vysokej hudobnej školy Franza Liszta v Budapešti (kompozícia – Ernő Dohnányi)
-
1932 – 1933
dirigentské vystúpenia v Maďarskom rozhlase v Budapešti
-
1934
dirigent Maďarského rozhlasu v Budapešti
-
1935 – 1945
prvý dirigent Maďarského rozhlasu v Budapešti
-
1936
Doctor honoris causa (College of Music New York)
-
1938 – 1945
pedagóg komornej hudby a orchestrálnej praxe na Vysokej hudobnej škole Franza Liszta v Budapešti, od r. 1941 ako riadny profesor
-
1943
spoluzakladateľ Symfonického orchestra Maďarského rozhlasu
-
1946 – 1949
šéfdirigent Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave
-
1948 – 1949
člen Prípravného výboru Slovenskej filharmónie
-
1949 – 1974
pedagóg dirigovania a komornej hudby na VŠMU, od 1951 vedúci pedagóg dirigentskej triedy, 1964 docent
-
1949 – 1976
prvý dirigent Slovenskej filharmónie
-
1966
vedúci pedagóg majstrovských dirigentských kurzov Letnej akadémie Mozarteum v Salzburgu
-
1968 – 1969
hosťujúci dirigent Rozhlasového symfonického orchestra v Bazileji
-
1968 – 1977
šéfdirigent Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave
-
1983 – 1992
dirigent Orchestra Slovenskej hudobnej mládeže
-
1991
menovaný za doživotného čestného šéfdirigenta Symfonického orchestra Savaria v Szombathelyi
-
1991
v rámci rehabilitačných konaní menovaný za profesora dirigovania
-
1994
vedúci majstrovských kurzov dirigovania v Orviete (Taliansko)
-
1999
Čestný šéfdirigent Slovenskej filharmónie
-
2000
Čestný člen Maďarskej akadémie umení
Ľudovít Rajter bol dirigent, pedagóg a skladateľ. Patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského hudobného života. Za svoje umelecké pôsobenie sa stal držiteľom početných domácich i zahraničných ocenení i vyznamenaní.
Stál pri zrode Slovenskej filharmónie, v období 1949-76 bol aj jej prvým dirigentom. Paralelne pôsobil ako šéfdirigent Československého rozhlasu v Bratislave, pričom pravidelne a často spolupracoval s prestížnymi európskymi orchestrami (Česká filharmonie, Wiener Symphoniker, Berliner Symphonie,...) So Slovenskou filharmóniou absolvoval takmer 1000 koncertov a priviedol ju k jej prvým významným zahraničným vystúpeniam. Budoval repertoár, ktorého dôležitou súčasťou boli aj diela súčasných slovenských skladateľov (Alexander Moyzes, Eugen Suchoň, Ján Cikker, Dezider Kardoš). Uvádzal aj tvorbu mladších skladateľov, na Varšavskej jeseni predstavil Zeljenkov Oświęcim a diela Petra Kolmana a Pavla Šimaia. Aj napriek "železnej opone" do Bratislavy pravidelne prichádzali špičkoví svetoví sólisti (napr. Wolfgang Schneiderhan, Annie Fischer, Géza Anda).
Počas celého života sa s veľkým nasadením venoval aj pedagogickej práci. Aj vo vysokom veku so záujmom sledoval prácu i vývoj mladých dirigentov a skladateľov, pre ktorých mal vždy otvorené dvere.
Intenzívna, 70 rokov trvajúca dirigentská kariéra v istom zmysle zatieňovala Rajterovu skladateľskú tvorbu. Hoci disponoval absolútnym sluchom a presnou zvukovou predstavou (komponoval vždy bez klavíra), bol veľmi kritický a svoje diela uverejňoval až s presvedčením, že pre ne našiel jasnú, vyváženú a zrozumiteľnú formu. Koncom 20. rokov sa vo veľkej miere zaujímal o moderné kompozičné trendy a tvorbu Bélu Bartóka. Vychádzal najmä z klasických kompozičných príncípov, ktoré si osvojil štúdiom vo Viedni a Budapešti.
"V oblasti kompozície predstavuje v slovenskom hudobnom prostredí štýlovo osobitý prejav. Jeho tvorba vyrastá z koreňov viedenskej a budapeštianskej kompozičnej školy (F. Schmidt, E. Dohnányi, B. Bartók, A. Albrecht). Jej charakteristickými črtami sú originalita v rámci pravidiel tradície, prehľadnosť vo forme i harmónii, koncentrovanosť, vyváženosť racionálneho a emocionálneho prvku, zmysel pre humor i lyriku. K najväčšej koncentrácii a čistote jeho kompozičného jazyka dochádza v komorných dielach neskorého tvorivého obdobia."
(RAJTEROVÁ, Alžbeta: Ľudovít Rajter. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 234.)