-
1978 – 1982
gymnázium v Bratislave (matematika)
-
1982 – 1986
Konzervatórium v Bratislave (husle, kompozícia)
-
1986 – 1992
VŠMU (kompozícia – Vladimír Bokes)
-
1989 – 1992
pedagóg hudobnej teórie na Konzervatóriu v Bratislave
-
1990 – 1991
Conservatoire national de région de Boulogne-Billancourt (kompozícia – Pierre Grouvel)
-
1991
Conservatoire national supérieur de musique et de danse de Paris (kompozícia – Paul Méfano, elektroakustická hudba – Laurent Cuniont, Henri Kergomard, Yann Geslin)
-
1991
INA-GRM Paris (Ateliér hudobnej informatiky – Didier Brisson)
-
1991 – 1994
Musa Ludens – komorný súbor starej hudby (viola da braccio, rebec)
-
1992 – 1994
hudobný režisér v Slovenskom rozhlase v Bratislave
-
1995
producent, hudobný režisér Slovart music
-
od 1996
skladateľ a hudobný režisér v slobodnom povolaní
-
od 1998
riaditeľ hudobného vydavateľstva a umeleckej agentúry MM-33
-
2006
založenie prvého slovenského online vydavateľstva vážnej hudby a umeleckej agentúry Slovak Music Bridge (spolu s Vladimírom Sirotom)
Mgr. Miloš Betko pôsobí predovšetkým ako skladateľ, supervízor nahrávania, notograf (od roku 2005 je certifikovaným lektorom digitálnej notácie v Slovenskej republike), huslista a pedagóg hudobnej teórie. Bol a je členom odborných porôt doma aj v zahraničí. Pravidelne sa ako porotca zúčastňuje medzinárodných hudobných súťaží.
V roku 1998 založil hudobné vydavateľstvo MM-33, ktoré sa zameriavalo aj na podporu výnimočne talentovaných mladých umelcov (napr. Ondrej Jánoška). V roku 2006 spoluzaložil spolu s violončelistom Vladimírom Sirotom prvé slovenské online vydavateľstvo klasickej hudby a umeleckú agentúru Slovak Music Bridge. Agentúra realizovala viacero významných a úspešných projektov (Slovenskí skladatelia – Piata variácia, Music and Sound, Hommage à Bach a ďalšie).
Za svoju tvorbu získal 1. cenu v súťaži kompozície Alexandra Moyzesa (Slovensko, 1988) za skladbu Nevesta pahorkov a 2. cena v medzinárodnej súťaži Artistes en herbe (Luxembursko, 2015) za skladbu 4 in 1.
"Betkovo hudobné myslenie je neoddeliteľne späté s vizuálnym vnemom. Takmer každá jeho skladba je zmesou hudby, javiskovej akcie, náhodných udalostí a vzťahov medzi aktérmi (skrytých i celkom zjavných), ktoré zvláštnym spôsobom stierajú hranicu medzi prvoplánovou skutočnosťou a štylizovaným rituálom. Betkove skladby sa neinterpretujú, udejú sa. Pre autora hrá veľkú rolu samotný názov skladby, do ktorého šifruje jej podstatu. Každá skladba má, okrem titulu, ktorý je niekedy holým konštatovaním a inokedy kryptogramom, konceptuálny podtitul. Hráči a aktéri predstavujú samých seba, ale aj akési abstraktné bytosti vykonávajúce okrem hrania na nástroji aj iné činnosti. Každý detail nadobúda určitý význam, napr. hudobný nástroj je raz subjektom (pri kla-sickej hre), inokedy objektom (ak je zavesený na povraze pred hráčom). Ak je kritériom divadelnej udalosti simultánny priebeh dvoch skutočností – aktuálnej v hľadisku a virtuálnej na javisku –, a ak sa pozeráme na tzv. happening ako na splynutie umeleckého diela s realitou, s tým, čo je tu a teraz, potom môžeme Betkove diela umiestniť niekde uprostred medzi tieto póly. Celkom zvláštnou hodnotou tejto hudby je emocionálny rozmer, ktorý sa presadzuje už pri prvom kontakte s ňou napriek celkovej vecnosti až odosobnenosti akcie na javisku. Na prvý pohľad bizarné situácie majú schopnosť vyvolať v divákovi rôzne asociácie, ktoré nemusia byť vždy iba komické."
(ZAGAR, Peter: Miloš Betko. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 49.)