Miloš Betko

"Betkovo hudobné myslenie je neoddeliteľne späté s vizuálnym vnemom. Takmer každá jeho skladba je zmesou hudby, javiskovej akcie, náhodných udalostí a vzťahov medzi aktérmi (skrytých i celkom zjavných), ktoré zvláštnym spôsobom stierajú hranicu medzi prvoplánovou skutočnosťou a štylizovaným rituálom. Betkove skladby sa neinterpretujú, udejú sa. Pre autora hrá veľkú rolu samotný názov skladby, do ktorého šifruje jej podstatu. Každá skladba má, okrem titulu, ktorý je niekedy holým konštatovaním a inokedy kryptogramom, konceptuálny podtitul. Hráči a aktéri predstavujú samých seba, ale aj akési abstraktné bytosti vykonávajúce okrem hrania na nástroji aj iné činnosti. Každý detail nadobúda určitý význam, napr. hudobný nástroj je raz subjektom (pri kla-sickej hre), inokedy objektom (ak je zavesený na povraze pred hráčom). Ak je kritériom divadelnej udalosti simultánny priebeh dvoch skutočností – aktuálnej v hľadisku a virtuálnej na javisku –, a ak sa pozeráme na tzv. happening ako na splynutie umeleckého diela s realitou, s tým, čo je tu a teraz, potom môžeme Betkove diela umiestniť niekde uprostred medzi tieto póly. Celkom zvláštnou hodnotou tejto hudby je emocionálny rozmer, ktorý sa presadzuje už pri prvom kontakte s ňou napriek celkovej vecnosti až odosobnenosti akcie na javisku. Na prvý pohľad bizarné situácie majú schopnosť vyvolať v divákovi rôzne asociácie, ktoré nemusia byť vždy iba komické."

(ZAGAR, Peter: Miloš Betko. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 49.)