Marica Dobiášová

Marica Dobiášová sa venuje sólovej čembalovej literatúre a komornej hudbe. Je zakladajúcou členkou súboru Musica aeterna (1974), s ktorým účinkuje dodnes, v rokoch 1986 – 2005 v pracovnom pomere so SF. Spolupracovala so súbormi Bratislavskí komorní sólisti, Cappella Istropolitana, SKO a s orchestrom Camerata slovacca. Je vyhľadávanou komornou partnerkou pre hudbu starších štýlových období, ako aj pre súčasnú tvorbu. Spolupracovala s radom inštrumentalistov domácich (Quido a Anna Hölblingovci, Alexander Jablokov, Peter Michalica, Jindřich Pazdera, Alžbeta Plaskurová, Viktor Šimčisko – vn, Juraj Alexander – vc, Miloš Jurkovič – fl) a zahraničných (Eduard Melkus, Siegfried Pank). Pravidelne účinkuje na popredných slovenských hudobných festivaloch (BHS, Piešťanský festival, Prehliadky mladých interpretov a Hudobné leto v Trenčianskych Tepliciach, KL v Bratislave, Bardejove, Poprade, Bojniciach, Košiciach, Prešove a Trnave). Realizovala mnoho zahraničných zájazdov, vrátane festivalov (Mexico, Kuba, SRN, Maďarsko, Česká republika, Rakúsko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko).

Na svojom konte má rad nahrávok na zvukové nosiče firiem OPUS, DUCHESNE, NAXOS z oblasti sólových koncertov s orchestrom, sólovej a komornej hudby (b. c.) a spolupracovala ako continuová hráčka na všetkých nahrávkach súboru Musica aeterna. Pre Slovenský rozhlas ako aj pre zahraničné stanice realizovala sólové a komorné nahrávky, nahrávky s orchestrami. Spolupracuje o. i. so Slovenskou televíziou a s Hudobným centrom. Pedagogicky pôsobila na PF v Trnave (1976–1979) a externe na VŠMU (1986–1988).

„Interpretácia Marice Dobiášovej sa vyznačuje sugestívnym muzikantským vkladom, vyhraneným názorom, dôkladnou technickou prípravou, pevným rytmom, no zároveň primeraným agogickým vlnením a znalosťou dobových interpretačných princípov.“

(Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia I., Hudobné centrum, Bratislava 2002, s. 38)