Miro Bázlik

"Bázlik od skorého veku prejavoval talent a záujem o dve veľké oblasti ľudského ducha: o matematiku a o hudbu; preto nielen obe tieto oblasti vyštudoval, ale s oboma sa aj profesionálne po celý život zaoberá. Talent klaviristu ho veľmi rýchlo priviedol ku kompozícii, v ktorej sa od začiatku prejavoval vplyv veľkej európskej pianistiky (Bach, Beethoven, Chopin, Brahms). Skúsenosti z matematickej analýzy mu zasa umožnili racionálne zvládnuť technológie Novej hudby, do ktorej vstúpil ako prívrženec harmonicky koncipovanej dvanásťtónovej hudby (Hudba pre husle a orchester; Tri kusy pre 14 nástrojov). Ponímanie hudby ako dramatického umenia ho priviedlo ku kompozícii opery Peter a Lucia (podľa Romaina Rollanda), v ktorej spojil princípy veľkoplošného hudobného symfonizmu so syntézou dvanásťtónovej hudby a tonálneho kontrapunktu. Práca v algebrickej topológii ho inšpirovala k jej aplikácii v hudobnom materiáli a priama inšpirácia Xenakisovou tvorbou ho priviedla ku kompozícii s pohybujúcimi sa zvukovými masami (oratórium Dvanásť). Odtiaľ bol už len krok k práci s elektroakustickým médiom, ktoré sa stalo dominantným predmetom jeho záujmu od začiatku sedemdesiatych rokov (Triptych; šesťčasťový cyklus Spektrá, nesúci podtitul Metamorfózy a komentáre k 1. dielu Temperovaného klavíra J.S. Bacha). V týchto skladbách siaha k elektroakustickej transformácii historickej hudby (Bach), tvoriac tak rozpornú syntézu historických skladobných ideálov a novodobého komentára. Syntézu všetkých prostriedkov predstavuje jeho vokál-no-symfonická skladba Canticum 43, v ktorej spojil svet historického kontrapunktu (renesancia, barok) s princípom série a ideou riadeného pohybu zvukových más, zhudobňujúc text 43. žalmu. Elektroakustická cyklická skladba Simple Electronic Symphony aplikuje kompozičnú ideu zlatého rezu v rámci elektroakusticky koncipovaného sonátového cyklu. Týmto svojim ideám ostal verný aj v ďalšej tvorbe (Ergodická kompozícia; Balada o dreve), v ktorej sa však silnejšie ozýva inšpirácia veľkou európskou hudobnou i kultúrnou tradíciou (Epoché; Balada – koncert pre violu a orchester; oratórium Canticum Jeremiae; De profundis). Retrospektívny pohľad prináša monumentálny cyklus 24 klavírnych Prelúdií (vo všetkých tóninách). V posledných desaťročiach (1978-89) sa Bázlik aktívne podieľal na príprave vydania nového evanjelického spevníka, ktorého konečnú podobu spoluvytvoril s Karolom Wurmom (Evanjelická partitúra), a pripravuje monumentálne zhudobnenie všetkých protestantských chorálov používaných v rámci slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. Bázlik za svoju tvorbu získal viaceré domáce i medzinárodné ocenenia. Cyklus Spektrá bol odmenený čestným uznaním v Boswile (1974), za Canticum 43 získal 1. cenu v súťaži kráľovnej Marie-José (Ženeva 1974), za oratórium Dvanásť získal Cenu Jána Levoslava Bellu (1977) a za Pastiersku baladu a Bačovskú elégiu získal cenu na Prix de musique folklorique de Radio Bratislava (1977, 1983). Bázlik je tiež aktívnym klaviristom; v rámci viacerých koncertných cyklov uviedol (spamäti) kompletné sólové klávesové dielo J. S. Bacha, sonáty W. A. Mozarta a L. v. Beethovena. Pre rozhlas nahral oba zväzky Dobre temperovaného klavíra J. S. Bacha."

(GODÁR, Vladimír: Miro Bázlik. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 31 – 32.)