Radoslav Šašina

Radoslav Šašina od roku 1986 pôsobil v súbore Musica aeterna, neskôr v rokoch 1988 – 1996 bol členom Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala, s ktorým precestoval takmer celú Európu, USA a Japonsko. Počas ôsmich rokov účinkovania s SKO sa prezentoval vyše šesťdesiatkrát ako sólista (popri početných domácich a českých festivaloch i na festivaloch Schleswig-Holstein, v Katoviciach, Varšave, Istambule a i.). Po ukončení spolupráce s SKO prijal interný úväzok ako pedagóg VŠMU a jeho koncertné aktivity sa sústredili na spoločné koncerty so svojou manželkou, klaviristkou Danou Šašinovou (Duo Šašina). Spoločne vystúpili na festivaloch BHS, Melos-Éthos, Nová slovenská hudba, na Žilinskom festivale Pentagonály, mnohých koncertoch v slovenských mestách, ďalej v Čechách, Poľsku, Maďarsku, USA a Nórsku. Kontrabasové koncerty hral s orchestrami ako Slovenská filharmónia, Štátny komorný orchester Žilina, Štátna filharmónia Košice, Dámsky komorný orchester, Slovenský komorný orchester, súbor Musica aeterna, Moravská filharmónia Olomouc, Janáčkova filharmónia Ostrava, Sliezsky komorný orchester, Symfonický orchester poľského rozhlasu v Krakove a rad ďalších.

Od roku 1987 vyučoval kontrabasovú hru na VŠMU. Vychoval celý rad úspešných kontrabasistov, ktorí sa uplatnili ako členovia najvýznamnejších domácich orchestrov a komorných telies, či ako hráči a pedagógovia v zahraničí. Bol vyhľadávaným lektorom kontrabasových kurzov nielen doma, ale i v zahraničí: na Vysokej hudobnej škole v Debrecíne, na Vysokej hudobnej škole vo Vroclavi, na Vysokej hudobnej škole v Lodži, pre Nadáciu kláštora Michaelstein v Nemecku, v USA na Universite v Boulderi, Colorado, na North-Western Universite v De Kalbe a na Columbia College v Chicagu.

„Radoslav Šašina povzniesol kontrabas na skutočnú sólistickú úroveň. Jeho hudobný prejav sa vyznačuje plasticitou fráz a nesmiernou muzikalitou. Jeho hra inšpiruje mnohých skladateľov k vzniku novej tvorby pre tento nástroj. Šašinove kreácie na historickom terc-kvartovom kontrabase poukazujú na fakt, že kontrabas bol ponímaný už v 18. storočí ako uznávaný sólistický nástroj. Šašinova nahrávka Zimmermannovho kontrabasového koncertu bola na tomto nástroji novodobou svetovou premiérou. Jeho aktivity nachádzajú ohlas aj v medzinárodnom meradle, pozývajú ho na kontrabasové kurzy, semináre a do porôt medzinárodných kontrabasových súťaží.“ (Slovník slovenského koncertného umenia II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 146-148.)