František Matúš

Doc. PhDr. František Matúš, CSc. bol slovenský muzikológ, vysokoškolský pedagóg, vydavateľ a organizátor hudobného života. Vo svojom vedeckom bádaní sa zaoberal hudobnou históriou, etnomuzikológiou a etnoorganológiou.

Tematicky sa František Matúš venoval hudobnej kultúre Spiša a Šariša v období stredoveku, renesancie a baroka; hudobným osobnostiam histórie i súčasnosti (Zachariáš Zarevúcky, Samuel Marckfelner, Béla Kéler, Anton Cíger, Monika Kandráčová) a problematike vývinu hudobno-teoretického myslenia na Slovensku v 16. storočí.

V etnomuzikologickej oblasti sa zaoberal ľudovou piesňou šarišského regiónu, ktorá ho inšpirovala k zberateľskej a spracovateľskej činnosti. Výsledkom jeho bádania boli tri zborníky šarišských ľudových piesní (viac ako 500 piesní) vydané v 80. rokoch pod názvom Krása životu a dva zväzky Piesne zo Sedlíc.

Medzi Matúšove príspevky k výskumu slovenskej etnoorganológie sa zaraďuje originálny objav ľudového nástroja s názvom gajdica, pochádzajúceho zo šarišskej obce Potoky pri Lipanoch. Dispozície tohto nástroja, analýzu hry a biografiu Andrea Mizeráka, výrobcu nástroja, spracoval v niekoľkých štúdiách, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom folkloristickej verejnosti.

K jeho najvýznamnejším hudobno-pramenným objavom patrí najstaršia učebnica hudby na našom území De Musica Leonarda Stöckela, ktorú po 420 rokoch od jej vzniku našiel v Lyceálnej knižnici v Kežmarku (1987). 

Pri príležitosti Roku slovenskej hudby publikoval rozsiahlu monografiu o Antonovi Cígerovi S hudbou v srdci Tatier (1996).

Takmer celý profesionálny život pôsobil František Matúš na univerzite v Prešove, kde odovzdával svoje vedomosti ďalším generáciám. Patril k zakladajúcim členom Katedry hudobnej výchovy a v jeho pedagogicko-vedeckom portfóliu od začiatku dominovali hudobno-historické disciplíny, ale vyčoval napr. aj hru na husliach. Matúš hral v učiteľskom orchestri, zastával funkciu tajomníka katedry, bol garantom odboru hudobná výchova, predsedom štátnicovej komisie a členom vedeckej rady Pedagogickej fakulty UPJŠ. Napísal aj niekoľko učebných textov pre študentov z oblasti dejín hudby. Pod jeho vedením vyšli tri čísla študentských reflexií o hudbe s názvom PREDZNAMENANIA.

František Matúš bol zakladateľom folklórneho súboru Torysa, autorom koncepcie dramaturgie jarných a jesenných koncertných cyklov a medzinárodných hudobno-pedagogických a vedeckých podujatí v Prešove. Bol tiež zakladajúcim členom (2000) a predsedom Prešovského hudobného spolku Súzvuk a členom a predsedom organizačných výborov viacerých muzikologických konferencií.

Z Matúšovej iniciatívy vznikla koncepcia a v jeho réžii sa realizoval projekt Moyzesov hudobný rok (6. 12. 1993 – 6. 12. 1994) pri príležitosti 50. výročia úmrtia Mikuláša Moyzesa a projekt Medzinárodnej speváckej súťaže študentov vysokých škôl pedagogického zamerania Moyzesiana.

František Matúš sa venoval aj vydavateľskej činnosti a v roku 1991 založil vlastné hudobné vydavateľstvo Matúš music. Jeho zámerom bolo priblížiť verejnosti zabudnuté osobnosti slovenskej hudby, pričom čerpal z historického i folkloristického pramenného materiálu. Jeho edičná činnosť bola rozsiahla – len v rokoch 1991 – 2000 vydal 21 publikácií, medzi nimi päť zväzkov edície ľudových piesní Šariš v zrkadle svojho poznania (Šarišani jak, jak še mace?; A od Prešova v tim poľu; Na Ľevockej hure dzvon se oziva; Dze si, sosňičko, rosla; V Sedľici budzem). Zároveň vydal niekoľko desiatok kníh a hudobnín v spolupráci s inými vydavateľmi a spolkami; najviac v spolupráci so spolkom Súzvuk (edície Vedecké spisy o hudbe, Cesty do sveta hudby, Inšpirácie umením ľudu). Ako vedecký redaktor participoval na vydávaní kritickej edície Musica Scepusii Veteris / Stará hudba na Spiši (od 2003).