• 1945

    návrat na Slovensko do Bratislavy, pokračoval v štúdiu hudby u Štefana Németha-Šamorínskeho

  • 1951 – 1956

    VŠMU v Bratislave (kompozícia – Ján Cikker)

  • 1956 – 1959

    štúdium na Deutsche Akademie der Künste v Berlíne (kompozícia – Paul Dessau), spolupráca s filmovými štúdiami DEFA

  • 1960 – 1962

    režisér Čs. rozhlasu v Bratislave, spolupráca so súbormi SĽUK, Lúčnica, Mladé srdcia

  • 1962 – 1968

    hudobný dramaturg Štúdia krátkeho filmu, pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave

  • 1968

    emigrácia do Švédska, kde pracoval ako klavírny technik a ladič, ako hudobný recenzent denníka Göteborgs Handels- och Sjöfartstidning, pedagogicky pôsobil na hudobných školách v Södertalje, Arvike, Štokholme a na Göteborskej univerzite

Pavol Šimai získal základné všeobecné i hudobné vzdelanie v Budapešti (klavír – Pál Kadosa).

 

"Šimai je príslušníkom slovenskej skladateľskej generácie, ktorej radikálne krídlo nekompromisne presadzovalo nové prúdy hudby 20. storočia; sám však napriek experimentovaniu s novými kompozičnými postupmi a materiálmi (Hovorí matka) zostal pevne zakotvený v tradícii, ktorej základné princípy neodmietol, hľadajúc nové možnosti hudobnej expresie menej okázalými a šokujúcimi postupmi. Šimai sa zameral na prácu s timbrom (Meditácia; Sen a ráno; Vittoria), ktorý sa stal aj jedným z hlavných nositeľov jeho kompozičného jazyka, a inšpiroval sa aj melodikou ľudovej piesne. Niekoľko skladieb vzniklo na podnet výtvarných prác manželky J. Šimaiovej."

(RAJTEROVÁ, Alžbeta: Pavol Šimai. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 276 – 277.)

x