Vladimír Čížik

PhDr. Vladimír Čížik, CSc. bol slovenský muzikológ, hudobný publicista, klavirista, pedagóg a pracovník v oblasti hudobného múzejníctva. Vo výskume sa zameriaval na dokumentáciu slovenského hudobného života, ktorej plodom je niekoľko ojedinelých monografií a veľké množstvo hudobných kritík.

Bol autorom a zostavovateľom viacerých štúdií a slovníkov o slovenských koncertných umelcoch rôznych odborov (v rozpätí rokov 1974 – 2005) a spoluautorom publikácií a katalógov hudobných zbierok Slovenského národného múzea.

V Hudobnom múzeu pôsobil istý čas aj ako riaditeľ a pričinil sa tak o jeho rozvoj – pracovisko nielen viedol, ale sám získaval a sústreďoval dokumenty a muzeálne predmety, vytváral katalógy a ďalej ich odborne spracovával. Počas tohto obdobia bol komisárom a scenáristom viacerých výstav k jubileám domácich i zahraničných skladateľov a iných: Béla Bartók a Slovensko (1969), Frico Kafenda (1973), Leoš Janáček a Slovensko (1979), Slovenská hudba po oslobodení (1985) či Eugen Suchoň (1988). 

Od roku 1984 sa venoval ako jeden z mála teoretikov aj koncertnej činnosti so zameraním na diela pre sólový klavír. Dramaturgia koncertov bola koncipovaná prevažne monotematicky, pričom podujatia aj moderoval. Zo svetových skladateľov uviedol mená ako Ludwig van Beethoven, Johann Nepomuk Hummel, Frederyk Chopin či Franz Liszt a z domácich tvorcov to boli Pavol Bagin, Dezider Kardoš, Dušan Martinček, Ladislav Kupkovič, Ivan Parík, Eugen Suchoň a Ilja Zeljenka.

Ako hudobný kritik a recenzent spolupracoval najmä s časopisom Hudobný život, ale aj s denníkmi Pravda, Práca či Smena a iné.