Trojica slovenských operných domov sa stala významným profesionálnym pôsobiskom viacerých vynikajúcich zahraničných spevákov. Mnohí si Slovensko zvolili za svoj druhý domov a tento pocit vnímali skutočne autenticky. Jedným z nich bol tenorista Gurgen Ovsepian. Na Slovensko a do jeho hudobného života patril akosi samozrejme. O to viac šokovala správa o jeho náhlom úmrtí.

Narodil sa v meste Sisian v Arménsku, ktoré bolo v tom čase súčasťou Sovietskeho zväzu. Od detstva rád spieval, ale pre operný spev sa rozhodol až počas vojenskej služby vo Vladivostoku. Vtedy ako dvadsaťročný v rozhlase počul prvýkrát Fiodora Šaľapina v postave Borisa Godunova. Po návrate z Vladivostoku začal študovať operný spev v Jerevane, neskôr na Ruskej hudobnej akadémii Gnessinských v Moskve u jedného z najväčších ruských tenoristov, sólistu moskovského Veľkého divadla, Salamona Chromčenka. Súčasne so spevom študoval aj pedagogiku. Prvou opernou scénou v sólistickej kariére Gurgena Ovsepiana bolo Akademické divadlo opery a baletu v Saratove (1986–1992). V Štátnej opere Banská Bystrica si radi spomínajú na jeho pôsobenie v rokoch 1992–1995. Potom sa už skvelý tenorista tešil z potlesku vďačného publika v Slovenskom národnom divadle (1993–2011). So svojimi profesionálnymi i pedagogickými skúsenosťami sa podelil so študentmi na Konzervatóriu v Bratislave, na Vysokej škole múzických umení i ako konzultant v Opere SND.

Gurgen Ovsepian bol spevákom autentickej romantickej emócie. Jeho hlas mal objem, obsažnú farebnosť a vzácnu šťavnatosť. Na vrchole hlasovej kondície bol jedným z najobsadzovanejších spevákov v SND. Profilovým skladateľom sa mu stal Giuseppe Verdi, len jeho Otella spieval vyše 130krát. S úspechom vystúpil tiež ako Don Carlo, Radames, Don Alvaro v Sile osudu, Manrico v Trubadúrovi, Al­fredo v La traviate či Rodolfo v Luise Millerovej. Významný bol jeho zástoj vo veristickom a postveristickom repertoári: Canio v Komediantoch, Turiddu v Sedliackej cti, Cavaradossi v Toske, Luigi v Plášti a titulný Andrea Chénier. Bol obľúbeným Donom Josém v Carmen. Okrem Bratislavy hosťoval v pražskej Štátnej opere, na Salzburskom festivale (ako alternant Plácida Dominga) a na viacerých ďalších európskych scénach.

Gurgen Ovsepian sa počas celej svojej profesionálnej kariéry riadil radami svojho moskovského pedagóga: spievať treba s rozumom a srdcom. Potom budú poslúchať aj hlasivky. Do každej aktivity vstupoval naplno a s láskou. Svojou profesio­nalitou, temperamentom a srdečnosťou si získal rešpekt i obľubu kolegov. Napriek tomu, že sa celý život hrdo hlásil k svojmu arménskemu pôvodu, Slovensko si veľmi obľúbil.

Spievať srdcom a s láskou“, také bolo krédo Gurgena Ovsepiana, vynikajúceho sólistu Opery SND, ktorý zomrel 15. 2. v Bratislave.

Článok bol uverejnený v čísle 04/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Updated: 28. 04. 2021
x