Epoché

Dušan Martinček – študoval hru na klavíri u Anny Kafendovej na bratislavskom Konzervatóriu, súkromne kompozíciu u Alexandra Albrechta, Jána Zimmera a Jána Cikkera.Je absolventom klavírnej triedy Rudolfa Macudzinského a kompozičnej triedy Jána Cikkera na VŠMU v Bratislave (1956 – 1961). Od roku 1973 vyučoval kompozíciu na VŠMU (od 1982 ako profesor), neskôr pôsobil ako skladateľ v slobodnom povolaní. Napriek hlbokej zakotvenosti v neskororomantickej hudobnej tradícii, vždy akcentujúc expresívnosť výrazu a homogénnosť formy, sa Martinčekov hudobný jazyk vyvíjal postupne smerom k zhusťovaniu výpovede, redukcii kompozičných prostriedkov a spriehľadneniu faktúry. V prvom tvorivom období sa Martinček venoval najmä klavírnej tvorbe - inšpirovaný neskororomantickou klavírnou literatúrou a tvorbou prvej polovice 20. storočia. (Klavírny i kompozičný odbor absolvoval uvedením svojich Dialógov vo forme variácií pre klavír a orchester). Po ukončení štúdia v roku 1961 začal postupne opúšťať takmer výlučné komponovanie klavírnych diel. V období 5 rokov po absolutóriu rozšíril svoj autorský katalóg aj o viacero orchestrálnych opusov. Po Simple overture (1961), Balkánskom tanci (1961), Valse impromptu (1962) a Symfónii (1965) vzniká jeho Passacaglia pre sláčikový orchester (1965). Od polovice 70. rokov vo svojom štýlovom vývoji skladateľ uvoľňuje väzby na tradíciu a smeruje k expresívnejšiemu prejavu (práca s intervalovými štruktúrami, polymetria, sonoristika).