Iris Szeghy
IRIS SZEGHY (1956, Prešov) študovala kompozíciu u Jozefa Podprockého a hru na klavíri u Marty Reiterovej na Konzervatóriu v Košiciach (1971–1976). V štúdiu kompozície pokračovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u Andreja Očenáša (1976–1981). Bola štipendistkou Slovenského hudobného fondu (1984–1986), absolvovala internú ašpirantúru v odbore kompozícia na VŠMU u Ivana Hrušovského (1986–1989). Od roku 1990 je Iris Szeghy skladateľkou v slobodnom povolaní. V rokoch 1989, 1991 absolvovala mesačné stáže v Budapešti a vo Varšave, v rokoch 1992–93 štipendijný tvorivý pobyt na Akademie Schloss Solitude v Stuttgarte. V r. 1994 jej štipendium Sorosovej nadácie umožnilo šesťtýždňový pobyt na University of California at San Diego ako „visiting composer“, podobne v r.1995 štipendium STEIM Studio krátkodobý tvorivý pobyt v Amsterdame. V rovnakom roku získala štipendium „composer-in-residence“ Štátnej opery v Hamburgu, v roku 1999 štipendium Künstlerhäuser Worpswede v Nemecku na ročný tvorivý pobyt. V r. 2001 a 2002 absolvovala štipendijné pobyty v Künstlerhaus Boswil a v Künstlerwohnung Stein am Rhein vo Švajčiarsku. Od r. 2002 žije Iris Szeghy v Zürichu.
Píše orchestrálnu, komornú a zborovú tvorbu, jej diela zazneli v podaní rôznych interpretov a súborov na mnohých koncertoch, festivaloch v Európe, Amerike i Ázii (okrem iného na festivaloch ISCM, Varšavská jeseň, Darmstadských kurzoch pre súčasnú hudbu či v rámci štyroch samostatných autorských koncertov v San Diegu, Brémach, Hamburgu a Stuttgarte). Spolupracovala s významnými interpretmi súčasnej hudby ako sú basklarinetista Harry Sparnaay, sopranistka Jane Manning, so súbormi „ensemble recherche”, Ensemble SurPlus z Freiburgu, „2E2M” z Paríža či s anglickým Hilliard Ensemble.
V tvorbe Iris Szeghy sú zastúpené dva hlavné motívy: tradícia európskej hudby posledných troch storočí a proti tejto tradícii namierené avantgardné smery posledných päťdesiatich rokov. Zákonite dochádza medzi týmito záujmami k pnutiu, ku stretu. Szeghy však tento vnútorný rozpor nepovyšuje na centrálny štýlotvorný prvok, jej spracovanie divergentného materiálu nevedie poslucháča k uvedomovaniu si „šokujúcich” rozporov, ale celá jej tvorba je podriadená základnému postoju – „nové” sa integruje do „starého”, resp. naopak. Osobitný dôraz v tomto procese syntézy kladie na ozvláštnenie výpovede, o čo sa snaží raz priamou konfrontáciou ustálenej, „tradičnej” textúry s efemérnou zvukovosťou súčasných techník tvorenia tónu (vrátane elektroakustickej hudby), inokedy ponorením sa do vopred zvolenej formy (napr. ciaccona) a hľadaním prieniku objektívnych a subjektívnych úrvkov v priestore vymedzenom touto formou. Dôležitým motivačným zdrojom sú pre Szeghy aj hodnoty pochádzajúce z výtvarného umenia, literatúry či archaického folklóru.
Peter Zagar
Dielo (výber): Prosté a ťažké, tri piesne pre mezzosoprán a klavír na básne M. Rúfusa (1978), Tebe, štyri ľúbostné piesne pre soprán, tenor, flautu, violončelo, gitaru a triangel na slová Piesne piesní (1983), Jarná sonáta pre organ (1984), Poetické štúdie pre husle, violončelo a klavír (1984), Sláčikové kvarteto – Musica dolorosa (1985), Vivat leto!, malá suita pre klarinet (1985), Canto triste, nokturno pre trombón (violončelo) a klavír (1986), Suita do vrecka pre gitaru (1986), Žalm hladujúceho pre miešaný zbor (1989), Koncert pre violončelo a orchester (1989), Tri piesne zo Shakespeara pre ženský/miešaný zbor (1990), De profundis, 4 canzoni per voce e 2 stromenti melodici secondo le poesie di Michelangelo Buonarotti (1990), Afforismi per flauto, oboe e clarinetto basso (1991), Ciaccona per violino solo/viola sola (1990), Afforismi II per flauto, oboe e clarinetto basso (1992), Svätojánske mystérium pre 2/4 hráčov na bicie (1992), Ave Maria pre spev, violu, violončelo a kontrabas/pre spev a sláčikový orchester (1992), Psalm pre sólový hlas na text P. Celana (1993), Perpetuum mobile pre klavír (1993), In Between pre hoboj a mg pás (1993), Oratio et gratias actio pro sanitate matris meae pre 4 mužské hlasy (1994), Story pre hlas a mg pás (1995), Variácie na nemeckú ľudovú pieseň pre hornové trio (1995), Musica folclorica pre klarinet, bicie nástroje a klavír (1996), Deň na Manhattane pre gitarové kvarteto (1996), Cestou domov pre veľký symfonický orchester (1997), Story, EA (1995), Un petit sentiment de Pologne pre komorný súbor (1998), Modlitba pre miešaný zbor (1998), Žalm 130 pre miešaný zbor a organ (1999), Tableaux d’un parc pre flautu, hoboj, klarinet, lesný roh, bicie, klavír, husle, violu, violončelo a kontrabas (1999), Bolero-Blues pre klavír (2000), It-Movements (2001), Canticum (2002), Vielleicht, dass uns etwas aufginge pre soprán a sláčiky na poéziu Klausa Merza (2003).