Akademie múzických umění v Praze,
Český rozhlas 2012
Už dávno si človek uvedomil, že svet sa dá vnímať a chápať aj prostredníctvom sluchu a nielen prostredníctvom vizuálneho vnímania. Následkom toho začal poslucháč v oveľa väčšej miere skúmať zvuky, ktoré postupne nadobúdali hudobné významy a stali sa neoddeliteľnou súčasťou hudobného univerza. Zvuk však presahuje teritórium hudby (nie je napríklad slovo zvukom?) a človek pochopil možnosti miešania médií, čím sa mu naskytol nový a značne široký priestor umeleckého vyjadrenia. Vznikla tak audiokultúra, v rámci ktorej sa rodili nové intermediálne umelecké formy a s nimi súvisiaca nová terminológia. V súčasných akustických umeniach zohráva nemalú úlohu médium rozhlasu, ktoré je platformou pre „iné“ umelecké vyjadrovacie prostriedky a formy.
Desať rokov tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhlasového éteru program Radioateliér Českého rozhlasu 3 – Vltava. V rámci neho za tento čas odznelo takmer 100 kompozícií predstavujúcich najrozmanitejšie podoby akustických umení. A práve rozsiahle teritórium súčasnej audiokultúry je objektom reflexií, ktorých výsledky zastrešil do konečnej podoby editor (skladateľ, teoretik a človek stojaci za Radioateliérom) Michal Rataj. Výsledkom je 21 „pohľadov“ nazerajúcich na problematiku súčasnej audiokultúry z rôznych perspektív. Aké témy sú v popredí?
Problematiku radioartu ako formy mediálneho umenia máme možnosť spoznávať z viacerých hľadísk: od pokusu o vymedzenie pojmu cez historické súvislosti až k reflexiám samotných autorských koncepcií (Viktor Pantůček, Pavel Novotný, Alex Švamberk). Neoddeliteľnou súčasťou hudobného diskurzu sa stali pojmy ako soundscape composition alebo soundwalk – teda terminológia z oblasti akustickej ekológie, ktorú reflektuje Jan Trojan. Estetik a intermediálny umelec Július Fujak skúma v širších súvislostiach neologizmus komprovizácia, Petr Januš sa v meritórne prehľadnom texte zaoberá zvukovou poéziou a pohľad na poetiku skladateľa a divadelného experimentátora Georgesa Aperghisa prináša Jiří Adámek.
Charakteristickou črtou recenzovaného zborníka je rôznorodosť: rôznorodosť tém, názorov, spôsobov nazerania na daný problém a pod. Tento postreh, ktorý vôbec nechápeme v negatívnom zmysle, vychádza z jednoduchého faktu – objekt skúmania má heterogénnu povahu, je to súčasná, živá, neustále sa vyvíjajúca kultúra. Uchopiť tento fenomén cez tradičné muzikologické alebo estetické kategórie by malo za následok neúplné, nepresné alebo skreslené pomenovanie alebo interpretovanie daných javov. Preto sa k jednotlivým témam vyjadrujú nielen teoretici, ale aj samotní tvorcovia, ktorých tvorba spadá do kategórie akustických umení. Ich subjektívny pohľad a špecifický spôsob reflexie danej problematiky cez prizmu samotnej tvorby napomáha celostnejšiemu uchopeniu/vnímaniu dnešnej audiokultúry. A čo je ešte cennejšie, názory na súčasné umelecké koncepcie v oblasti elektronickej a elektroakustickej hudby sa nenesú iba v pozitívnej polarite. Martin Flašar pozoruje v kontexte vývoja českej elektroakustickej hudby absenciu autentickosti tvorby z hľadiska „národnostných“ špecifík. Hudobník a publicista Petr Ferenc komentuje súčasný stav elektronickej hudby, ktorá „nyní nevzhlíží k výdobytkům budoucnosti, ale pátrá v nepřeberných rezervoárech pozapomenutého“.
Kniha Zvukem do hlavy sa nesnaží o celkový, vyčerpávajúci spôsob uchopenia problematiky audiokultúry, čo snáď ani nie je možné. Dotýka sa však základných kategórií ako dichotómia hudba – zvuk alebo listening – hearing, pojmov acoustic art, radioart, Hörspiel, komprovizácia (a mnohých iných). Prostredníctvom týchto pohľadov napomáha nachádzať orientačné body v spleti súčasných intermediálnych umení, ale rovnako ponúka priestor pre nové otázky. A tým umožňuje formovať naše recepčné návyky. Lebo tak, ako sa dá rôznym spôsobom písať o audiokultúre – či už formou odborných textov, subjektívnych reflexií, odporúčaní, alebo priam až poetických polôh (Jaromír Typlt) –, dá sa rôznym spôsobom počúvať.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.