Organista Marek Štrbák ani po dlhoročnom pôsobení v zahraničí nezabudol na svoje korene a na štúdium na košickom Konzervatóriu a koncepciu pre svoje profilové CD vystaval práve z diel východoslovenských skladateľov.
V pestrej dramaturgii nachádzame zaujímavé prepojenia medzi jednotlivými skladateľmi. Bardejovský rodák Jozef Grešák (1907–1987) bol dlhoročným priateľom Jozefa Podprockého (1944–2021). Košičan Norbert Bodnár (1956) a Prešovčanka Iris Szeghy (1956) patrili medzi prvých študentov kompozičnej triedy J. Podprockého na košickom Konzervatóriu. Päticu východoslovenských tvorcov uzatvára Ľubica Čekovská (1975) pôvodom z Humenného.
Z Grešákových 23 skladieb z Organovej knihy pre Ivana Sokola Štrbák veľmi muzikálne interpretuje tri: po úvodnom Prelúdiu (č. 21) nasleduje meditatívny Irmos (č. 4), ktorý vystrieda efektná Toccata (č. 20). Vybratú trojicu možno považovať za reprezentatívnu vzorku z tvorby „východoslovenského Janáčka“.
Podprockého Laudatorium – Hudobná legenda s passacagliou op. 58 premiéroval Štrbák v r. 2012 na 20. ročníku medzinárodných Organových dní Jozefa Grešáka v Bardejove. Podprocký v nej vzdal hold nielen J. Grešákovi, ale aj I. Thománovi.
Na CD nájdeme aj premiéru Podprockého skladby Fantázia I na sekvenciu „Stabat mater“ op. 61, ktorá bola pôvodne určená pre barytónový akordeón a autor ju prepísal pre organ. Skladateľova remeselná motivicko‑tematická práca kráča vo všetkých dielach (nielen pre klávesové nástroje) ruka v ruke s technickými možnosťami nástroja.
Jediné dielo pre sólový organ z dielne Norberta Bodnára pochádza z r. 1995 a má názov Hudba pre organ. Tento cyklus siedmich krátkych častí sa doposiaľ na slovenskej scéne neujal pravdepodobne kvôli nárokom na naštudovanie diela z autorovho rukopisu. Tu je potrebné oceniť Štrbákov vysoko profesionálny prístup a zaradenie diela do koncepcie nahrávky.
Ľubica Čekovská vzdala hold svojej domovine v diele Musica Homonensis (Humenská hudba). Po úvodných fanfárach môže poslucháč zachytiť molovú verziu druhej frázy z azda najznámejšej zborovej skladby E. Suchoňa Aká si mi krásna. Prepracovanie pôvodnej verzie z r. 2007 do dnešnej podoby dielu veľmi prospelo z formovej i obsahovej stránky.
Pomyselné finále CD patrí technicky aj interpretačne veľmi náročnej Jarnej sonáte Iris Szeghyovej. Štrbák považuje toto dielo za jednu z najnáročnejších skladieb, ktoré kedy hral. Prvá časť Stromy je vystavaná na hre dvojitým pedálom. Hlboká poloha s 32-stopovým registrom v pedáli skutočne evokuje jarné prebúdzanie prírody. Rovnako aj ďalšie časti Kvety, Vtáci a Chvála jari v sebe ukrývajú „širokú paletu farieb, dynamiky, výrazu, inštrumentálnych techník a hudobnej faktúry od jednohlasu po mohutné klastre“ – ako píše autor sprievodného textu Štefan Čurilla.
Album bol nahrávaný na štvormanuálovom organe značky Rieger‑Kloss op. 3500 v Koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Pod vynikajúce interpretačné výkony Mareka Štrbáka sa podpisujú jeho technická vyspelosť, muzikalita, spontánnosť i životný optimizmus. Hlavný protagonista považoval skĺbenie svojej interpretačnej predstavy s autorskou za veľmi dôležité. Osobná prítomnosť posledných troch vyššie spomenutých skladateľov na nahrávaní dodáva záznamu výnimočný rozmer.
Interpretácia tohto skúseného organistu a zároveň dlhoročného zbormajstra pôsobí prirodzene a sviežo, registrácia je pestrá a pútavá, využíva možnosti nástroja. Po rokoch štúdia vo viacerých krajinách západnej Európy je Štrbákov návrat na Slovensko veľkým prínosom a obohatením pre domácu hudobnú scénu. Dôkazom odvahy vrátiť sa ku koreňom je aj toto CD.
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 07-08/2021.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.