Temný album temnej hudby v temných časoch. Tak by sa dala stručne a doslovne opísať ďalšia nahrávka Milana Paľu venovaná tentoraz tvorbe Alfreda Schnittkeho. Album vznikal pred rokom v Brne v produkcii Paľovho domovského vydavateľstva Pavlík Records. Prezentuje jeho tri umelecké polohy – sólistu so sprievodom orchestra, v duu s klavírom a sólového tlmočníka diela skladateľa, ktorý ho sprevádza od začiatkov kariéry.
Nahrávka môže byť jednou z ciest z temnoty dneška a neistôt koncertného života, kde produkcie bez publika či online prenosy strácajú bez výmeny energie medzi interpretom a publikom zmysel. Nenahradí živosť koncertu, no v technicky kvalitnej produkcii má šancu uchovať zážitky z vynikajúcej hudby a fantastických interpretačných výkonov. V sále Besedního domu v Brne sa 29. 1. 2021 konal koncert bez publika, na ktorom zaznel málo hrávaný Tretí husľový koncert Alfreda Schnittkeho z r. 1978 v podaní fenomenálneho Milana Paľu v sprievode Filharmonie Brno a dirigenta Alexandra Liebreicha. Práve táto výnimočná interpretácia sa stala základom albumu čisto s dielami ruského majstra, ikony tzv. polyštylizmu hudby 20. storočia. Koncert je inštrumentovaný pre malý orchester – k 13 dychovým nástrojom (zhodne s obsadením Bergovho Komorného koncertu) pripojil skladateľ 4 sláčikové nástroje. Komorná zvukovosť majoritne meditatívnej, kantabilnej a chorálovej hudby okrajových častí silne kontrastuje s apelom prostrednej časti, kde eskaluje Paľova schopnosť vtiahnuť poslucháča k samotnému jadru poetiky skladateľa a neochabuje ani pod vplyvom premenlivých polôh hudobného pradiva. Extrémna expresia oboma smermi (hlasnej i tichej hudby) a bohatosť farebných nuáns sú charakteristickou črtou jeho interpretačného prejavu už dlhé roky.
Mohutný vstup do prvej časti Tretej sonáty pre husle a klavír zvukovosťou predčí koncert a stávame sa svedkami iného Schnittkeho: zhustený obsah, priepastné kontrasty v expresii i energii (napr. druhá a vzápätí tretia časť), skratkovitosť až lakonickosť sú znakmi jeho neskorého štýlu. Sonáta je vôbec jedno z jeho posledných diel vytvorených v podmienkach fatálne sa zhoršujúceho zdravia a, naopak, neustále sa zvyšujúceho pracovného tempa. Šírku nahrádza hĺbka a toľko spomínaná „prítomnosť smrti“. K Milanovi Paľovi sa pripája jeho manželka a už niekoľko rokov i umelecká partnerka Katarína Paľová. Toto spojenie produkuje v poslednom čase projekty nahrávok a koncertných vystúpení nevídanej, resp. neslýchanej kvality a hĺbky hudobnej výpovede s maximálnou mierou harmónie celku.
Záver albumu patrí Madrigalu na pamäť Olega Kagana, jednočasťovej pocte huslistovi, ktorý okrem množstva iných skladateľových diel premiéroval aj Tretí husľový koncert. Schnittke do úvodu skladby zakódoval kryptogramy mien Kagana a jeho manželky, violončelistky N. Gutmanovej, ktorá dielo premiérovala symbolicky rok po manželovej predčasnej smrti. Zdrvený Schnittke z úvodu tichých izolovaných tónov kryptogramov cez vzmáhajúcu sa melodiku bezútešnosti tragickej udalosti postupne v dlhom kadenčnom oblúku nachádza silu k prejavom výkrikov bolesti až po záverečnú rezignáciu a podvolenie sa neutíchajúcemu smútku.
Temná hudba v temných časoch na albume s temným dizajnom s fotografiami umelcov objavujúcich sa iba pod určitým uhlom náhľadu počítajúcim s aktívnym prístupom poslucháča k danému artefaktu so skvelým sprievodným textom dramaturga Filharmonie Brno Vítězslava Mikeša hlboko ponoreným do sveta tvorcov – skladateľa i jeho zasvätených interpretov. Album z tých, aké mám rád. Zasahujúci. Trvalo prítomný.
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 04/2022.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.