Slovensko-české Duo Teres v zložení Lucia Fulka Kopsová (husle) a Tomáš Honěk (gitara) existuje už deväť rokov a je známe tým, že sa sústreďuje predovšetkým na uvádzanie pôvodných skladieb pre husle a gitaru. Na svoj debutový album (ArcoDiva, 2010) mladí hudobníci nahrali sonáty Paganiniho a diela starších českých autorov 20. storočia (J. Novák, J. Truhlář, A. Tučapský). Originálnu tvár ich druhého CD Prague Kaleidoscope predurčuje skutočnosť, že v uplynulých rokoch sa repertoár Dua Teres neustále rozširuje o nové skladby, komponované priamo na ich podnet. Že sa pritom umelci nebránia kontaktom s hudobným svetom mimo (zdanlivo) prísnych kontúr artificiálnej hudby, prezrádza hneď úvodný Quiet Talk Martina Brunnera. Romanticky znejúca kompozícia je veľmi príjemným vstupom a to, že jej autor je jazzovým klaviristom, naznačia len niektoré úseky druhej časti.
Najrozsiahlejším a zároveň azda najzávažnejším dielom na CD je Prague Kaleidoscope izraelského skladateľa ruského pôvodu Jana Freidlina. Skladba formou piatich „obrazov“ sprítomňuje „couleur locale“ židovskej Prahy, najcharakteristickejšie citeľný v časti Old Street Tune či nevtieravo zahalený do romantického sentimentu v časti Flowing Bridges on the River. Ďalší z českých jazzových hudobníkov, ktorý pre Duo Teres skomponoval skladbu, je Karel Růžička. Jeho Bolero je prekvapivo pokojné a inšpiráciu španielskym tancom necháva preniknúť na povrch len veľmi uvážene (charakteristický triolový rytmus sa naznačí v niekoľkých krátkych úsekoch). Vtip, hravosť a obrazotvornosť sú príznačné pre Konverzace Lukáša Hurníka. Päť krátkych častí predstavuje príbeh zo života naznačujúci neustály kolobeh striedania porozumení i nedorozumení medzi ľuďmi... Snivý charakter i rytmickú vyhranenosť, striedavo prítomné v predošlých kompozíciách, zaujímavým spôsobom kombinuje Kytaroviolino op. 41 Ondřeja Kukala. Dobre vybudované gradačné momenty diela s virtuóznymi prvkami ho zároveň stavajú do pozície vrcholu celého albumu. V pozícii „prídavku“ CD uzatvára trojčasťová skladba Strangers (Cudzinci) jazzového klaviristu slovenského pôvodu Mateja Benka. Celkovo možno povedať, že Pražský kaleidoskop si vo svojej podobe zachováva štýlovú homogénnosť a hoci by sa miestami mohlo zdať, že cieli skôr na menej náročného poslucháča, umelecký potenciál, elektrizujúca zanietenosť a technická bravúra oboch protagonistov môžu s týmto repertoárom presvedčiť aj milovníkov výsostne klasického žánru. Na záver už len jedno želanie: bolo by sympatické, ak by sa Duu Teres v budúcnosti podarilo nadviazať intenzívnejšiu spoluprácu aj so skladateľmi na slovenskej strane rieky Moravy.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.