Ingeborg Šiškovú poznajú generácie absolventov Katedry hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako vzácny typ nekonvenčného a inšpirujúceho pedagóga, s ktorým nemusíte vždy nevyhnutne súhlasiť, no prinúti vás pochybovať, hľadať, premýšľať, ale hlavne počúvať hudbu. Aby som bol úplne presný: premýšľať o hudbe v rozličných kontextoch. Rovnaká je aj dvojica textov venovaná vrcholným predstaviteľom viedenského klasicizmu, Josephovi Haydnovi a Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi. Práca v istom zmysle nadväzuje na autorkinu knihu Obraz vývoja hudobného klasicizmu v Európe až po osobnosť Ch. W. Glucka (Stimul 1999) a anticipuje monografiu o hudobnej kultúre klasicizmu, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Ikar ako súčasť veľkoryso koncipovanej edície Dejín hudby prof. Nade Hrčkovej. Hoci Slovensko pochopiteľne nepatrí k baštám mozartovského či haydnovského výskumu Dva portréty Ingeborg Šiškovej predstavujú svojou esejistickou formou s dôrazom na naratívnosť, reflexiou staršej i novšej prevažne nemeckej literatúry, chápaním osobností skladateľov v širšom kultúrno-spoločenskom kontexte a v neposlednom rade stručnými analytickými sondami do ich diela vydarený spôsob ako zoznámiť hudobných profesionálov, no i v hudbe zorientovanejšiu širšiu čitateľskú verejnosť so životmi a dielom týchto dvoch géniov. Okrem týchto kvalít zaujme práca Ingeborg Šiškovej sympatickou subjektívnosťou, ktorá sa premieta aj do jazyka, ktorý je v knihe použitý. Aj vďaka nemu nie je čitateľ konfrontovaný so sterilným a eklektickým radením známych faktov, ale dostáva možnosť vstúpiť do imaginárneho dialógu – s autorkou, dielmi i ich tvorcami. Uznanie si zaslúži starostlivá jazyková redakcia textu Katarínou Godárovou, trochu na škodu je použitie niektorých notových príkladov, ktoré nemajú vždy optimálnu tlačovú kvalitu. Viem si však predstaviť, že išlo pragmatický kompromis, v ktorom dostal prednosť obsah pred formou.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.