Na začiatku môjho pátrania bola otázka Juraja Vajóa, či mi je známe meno mladého nádejného skladateľa Vladimíra Blahovca, ktorý zahynul v Slovenskom národnom povstaní. Nikdy som o ňom nepočula. Tak prišli informácie, ktoré zadali presnejšie súradnice. Na Vladimíra Blahovca si spomenul Milan Novák (1926) v rozhovore s Vajóom, ktorý bol venovaný Novákovým deväťdesiatinám.
Narodený v Amerike, vyrastajúci
v demokratickom Československu
Na otázku, ako vnímali študenti kompozície v čase Slovenského štátu hudbu medzivojnovej moderny (Schönberg, Stravinskij, Bartók, Messiaen...), Novák odpovedal, že o takýchto skladateľoch oni vtedy ani nechyrovali: „Iba raz. Voloďa Blahovec priniesol odkiaľsi Gershwinovu Rhapsody in Blue, a tak sme na to zírali ako na zjavenie!“ Vajó sa následne pokúsil zistiť viac podrobností o človeku, ktorého meno mu bolo, rovnako ako mne, neznáme. Internetové zdroje prihrali základné údaje zo života Blahovca, ktoré spracoval a zverejnil jeho priateľ, filmový kritik Pavel Branko (1921).
„Vlado Blahovec sa narodil 10. júla 1920 v Norfolku, USA, keď sa jeho rodičia práve vracali do novovzniknutého Československa... po maturite študoval právo a ako nadaný hudobník zároveň konzervatórium. Od roku 1940 vykonal spolu so sestrou Vierkou a Pavlom Scharfsteinom bez napojenia na akúkoľvek skupinu niekoľko individuálnych odbojových akcií... Od roku 1941 bol spolu so Scharfsteinom napojený na ilegálnu činnosť KSS na Trnávke... V máji 1944 odišiel spolu s Jánom Fintorom do Demänovej, kde sa pod rúškom filmovania zapojili do príprav Povstania. V júni sa na týždeň ešte vrátil domov do Bratislavy, čo bolo jeho posledné stretnutie s rodinou, potom odišiel do Prievidze. Oficiálne tam ako hudobník študoval hornonitrianske ľudové piesne, v skutočnosti až do začiatku augusta rozvážal na určené miesta získané zbrane... Zúčastnil sa na bojoch pri Strečne, kde nemecké tanky prelomili povstaleckú obranu a začali prenikať k Vrútkam. Operovali z Bagárovej chaty pod Minčolom, kde dostali za úlohu prepadnúť vrútocké kasárne...“
Branko sa dopátral aj k opisu okolností smrti, o ktoré sa podelili chatár J. Bagár a partizán I. Kazár: „Prepad bol vraj zle pripravený alebo dokonca zradený... Keď partizánom vpadla nemecká posádka do boka, Blahovec s Karvašom a ďalšími dvoma partizánmi v postavení medzi Dubnou skalou a Vrútkami guľometmi chránili ústup svojho oddielu. Blahovec utrpel smrteľné zranenie, Karvaš ako medik mu dal morfiovú injekciu a potom, hoci sám bol ranený iba ľahko, pokračoval v boji, a keď minul posledný náboj, užil ampulku s jedom, ktorú mal so sebou asi z nemocnice... našli ich mŕtvych v objatí...“
Tragédia sa stala 14. septembra 1944. Jej záverečný obraz, dvoch priateľov v objatí, stvárňuje dnes pomník. Ulica vo Vrútkach, vedúca k nemu, nesie od r. 1946 meno Eugena Karvaša a Vladimíra Blahovca.
Viac v aktuálnom vydaní časopisu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.