S postupným návratom koncertného života do bežných koľají sa k životu opäť prebrala aj Hudba dneška v priestoroch SNG a jej 41. vydanie (16. 2.) pritiahlo do Esterházyho paláca viac ako impozantný počet záujemcov. Po dvojročnom pôste ľudia jednoducho vyhladli a v daný večer vytvorili ani nie tak divácku kulisu ako síce chvíľkovú, no úprimne zaujatú komunitu, ktorá sa stala svedkom uvedenia ikonického diela nedávno zosnulého Alvina Luciera. Symbolicky sa tak uzavrela miniséria troch podujatí Hudby dneška, ktorým dominovala tvorba americkej povojnovej avantgardy, resp. formy na rozhraní hudby a zvukového umenia, performancie a inštalácie. Najprv to bol októbrový koncert EnsembleSpectrum s dielami Tenneyho, Luciera či Eastmana, potom na konci novembra návšteva nemeckého hudobníka a fyzika Haukeho Hardera. Tá do priestorov SNG na niečo vyše mesiaca priniesla zvukovú inštaláciu Grigio Due pre sínusový generátor, zosilňovač a tri amplióny, založenú na jednoduchom, no vždy účinnom princípe prirodzene vznikajúcich akustických rázov či diferenčných tónov.
Dielom Alvina Luciera, ktoré bolo obsahom februárovej Hudby dneška, sa stala performancia I am sitting in a room, prvýkrát uvedená v Guggenheimovom múzeu v New Yorku v r. 1970. Jej princíp je prostý, no zároveň taký jedinečný, že ho prakticky nemožno preniesť na iné dielo bez straty autenticity. Tým vznikol trocha paradoxný prípad diela, ktoré je síce do veľkej miery „otvorené“ a jeho zámerom je, aby pri každom uvedení vyznelo inak, v konečnom dôsledku je však vždy v zásade rovnaké a jeho konkrétne realizácie sa líšia len v detailoch. Lucier sedel v miestnosti, kde do mikrofónu nahovoril text začínajúci slovami „I am sitting in a room“, ten bol vzápätí nahraný na pás, prehraný do miestnosti cez reproduktory a znova nahraný na pás. Celý proces sa mnohonásobne opakoval, až kým prirodzené rezonancie priestoru celkom „nezahladili“ všetky zvukové nerovnosti hovoreného textu a neponorili do takmer neartikulovanej zvukovej hmoty aj jeho sémantický obsah. Zreprodukovať tento koncept je s dnešnými technologickými prostriedkami neporovnateľne jednoduchšie ako kedysi za pomoci dvoch magnetofónov a pretáčania pásov. Eva Vozárová ako „recitátorka“ a Fero Király, ktorý si vzal na starosť technickú stránku predvedenia, odpremiérovali I am sitting in a room na „adamčiakovskom“ festivale JAMA v lete 2020 a bol to skutočne zaujímavý zážitok. Medzitým sa uskutočnilo niekoľko repríz u nás aj v blízkom zahraničí a nemohol som si nechať ujsť tú bratislavskú. Zvedavosť publika, sediaceho po oboch stranách interpretov, bola iste...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 03/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.