Žilinský Jánošík
V dnešnom sídle ŠKO Žilina, v Dome umenia Fatra, bolo pred desaťročiami kino Grand Bio Universum. A v jeho sále mal v r. 1922 premiéru prvý celovečerný hraný slovenský film Jánošík. História tohto autorského počinu bratov Siakeľovcov, amerických Slovákov, vždy pútala pozornosť. Guráž, s akou sa pustili do realizácie svojej zbojnícky inšpirovanej idey, je vzhľadom na vročenie filmu viac než obdivuhodná. Film, točený v našich a českých lokalitách za dnes nepredstaviteľných podmienok, však milo a pozitívne udiví. Projekcia v pôvodnom priestore (na novom projekčnom plátne!) mala svoj punc a symbolickú šifru: konala sa presne mesiac a sto rokov od spomínanej žilinskej premiéry!
Film, jeho história a osudy sú impozantné, stále sú predmetom odborných statí historikov. Pre nás však predstavuje atraktívny tvar, najmä ten „skompletizovaný“ rezultát, s akým sme sa stretli3. 2. a 4. 2. v žilinskom Dome umenia Fatra. Veľmi solídne technicky upravený pôvodný snímok s príznačným dobovým pitoreskným rukopisom a charakteristickými znakmi si v dnešných časoch pochopiteľne vypýtal aj aktuálne dopovedanie v podobe komplementárnej hudobnej zložky. Jej autorom je všestranný hudobník, tvorca, skladateľ aj interpret realizujúci sa paralelne vo viacerých žánroch, huslista Stanislav Palúch. Skompletizovanie jánošíkovského projektu s hudobným segmentom (nie „podmazom“) sa pôvodne, pri premiére na bratislavskom festivale Viva Musica! v auguste 2021, viazalo na skupinu Bashavel (okrem Palúcha, cimbalista Marcel Comendant, klavirista Klaudius Kováč, kontrabasista Robert Ragan a hráč na bicích Peter Solárik). Pre žilinské uvedenie (to s jedinečným dátumovým puncom) autor obsadenie rozšíril o komorný orchester (ŠKO Žilina). Z takejto zostavy sa mu umne podarilo vybalansovať v partitúre obe interpretačné zložky, čím vytvoril bohatší a atraktívnejší novotvar. Rešpektujúc vizuál, ktorý viac‑menej kopíruje desiatky rokov zažitý či vyfabulovaný symbol esenciálneho hrdinu, ho však tematicky demýtizoval a podáva ho skrz vlastný svieži umelecký komentár. Ten je predchnutý vysokou dávkou imaginácie, vkusu aj láskavého humoru. Hudba sleduje dianie, herecké a situačné akcie, použijúc široký výrazový aj žánrový diapazón. Skvele stvárnené folklórne motívy v nenásilných strihoch striedajú jazzové epizódy, improvizácie či priame citácie a ponášky na zdanlivo vzdialené nápevy. Orchester spoločne s empatickým súborom exponované situácie dotvára, kompletizuje. Pred celý interpretačný aparát v toto jánošíkovské žilinské jubileum vystúpil ako líder Vladimír Martinka, ktorý je známy viac v zahraničí. Rodák zo Žiliny má bohaté aktivity, ako dirigent sa realizuje v množstve projektov. Do kontextu projektu prispel evidentne oživujúco, inšpiratívne. Kto bol svedkom tohto neobyčajne vydareného, úsmevného aj poučného stretnutia spájajúceho brehy rôznych vekov, pohľadov či múzických vyznaní, určite nezabudne. Na februárový večer ľahkej nostalgie v súvislosti s lahodným a delikátnym humorom…
S trúbkou po francúzsky
Aj keď ešte v nadľahčených farbách fašiangov, tohtoročný február sa v Dome umenia odvíja v znamení nádejí na „normalizáciu“ v režime aj v rytme koncertného života. Očakávané bolo podujatie 10. 2. pod titulom Francúzska hudba. Umenie krajiny galského kohúta je na pôde ŠKO pomerne často a rado prijímané aj vďaka aktívnym recipročným kontaktom orchestra s podobne orientovanými francúzskymi telesami. S naším orchestrom však po prvýkrát spolupracoval Alain Pâris,...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 03/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.