12. 3. 2023
Bratislava, Moyzesova sieň
Zemlinsky Quartet, Milan Paľa, Katarína Paľová, Helga Varga Bach, Ronald Šebesta, Ivan Šiller, Convergence Players, Peter Biely
Janáček
Tak ako všetky koncerty jarného vydania janáčkovských Konvergencií, aj ten záverečný priniesol do Moyzesovej siene pestrú dramaturgiu. Večer otvoril cyklus ôsmich piesní pre mezzosoprán, klarinet a klavír na texty českých a moravských riekaniek. S humornou povahou Říkadel si Helga Varga Bach poradila s absolútnym interpretačným nadhľadom. Prostorekosť ľudového obsahu podala poslucháčom zrozumiteľným spôsobom bez nánosu afektu. Tomu dopomohli aj interpretkine technické schopnosti prejavujúce sa v zvučných vyrovnaných polohách, v jednoduchej tvorbe legata a rovných tónoch bez využívania väčšej miery vibrata. Spomínané atribúty tak podtrhli štýlovosť výstupu speváčky. Na vlnu štýlovosti naskočili aj klavirista Ivan Šiller a klarinetista Ronald Šebesta. Svojou empatiou, vnútornou dynamikou a výrazovou variabilitou tak publiku ponúkli vkusný umelecký zážitok.
Milan Paľa ako neodmysliteľná súčasť dramaturgie Konvergencií o svojich interpretačných kvalitách presviedča pri každom vystúpení. V Janáčkovej Sonáte pre husle a klavír sa výborne vynímala jeho schopnosť pracovať s farebnou a dynamickou škálou huslí, jeho vnútorný zápal sa preniesol aj do náročných technických pasáží, ktoré zvládol s bravúrou. V tomto kontexte treba vyzdvihnúť aj jeho klavírnu partnerku Katarínu Paľovú. Hoci by sa niektorým mohlo zdať, že za hráčskym nábojom svojho manžela zaostáva, opak je pravdou. V Janáčkovi vytvárala balans nad priepasťou preexponovaných emócií. Paľu empaticky sprevádzala a pohotovo reagovala na všetky nuansy jeho hry. V 3. časti (Allgretto) sa jej otvorilo niekoľko možností vystúpiť do popredia a predviesť aj svoje technické schopnosti. Najvýraznejším znakom interpretácie manželov Paľovcov však bol ich vzájomný cit pre vedenie frázy, prostredníctvom ktorého „rozprávali“ príbeh sonáty.
Po nej nasledovalo zvukovo náročnejšie Sláčikové kvarteto č. 2 s podtitulom Listy důvěrné. Členovia Zemlinsky Quartet (František Souček, Petr Střížek, Peter Holman, Vladimír Fortin) sa doň pustili s navonok zreteľnou angažovanosťou. Ich umenie okrem technicky vycibrených úsekov sprevádzali aj extrovertné gestá pri hre. Perličkou ich interpretácie však bol fakt, že sa neskorej janáčkovskej poetiky nezľakli, o čom svedčala predovšetkým ich práca s disonanciami.
Na záver festivalu odznelo, naopak, jedno z Janáčkových raných diel. Šesťčasťová Suita pre sláčikový orchester nás vrátila naspäť k mladému skladateľovi, zapôsobila ako svieže obzretie sa za jarnými Konvergenciami. Convergence Players pod vedením Petra Bieleho predviedli uspokojivý výkon, ak berieme do úvahy nestále obsadenie tohto telesa. Ostáva tešiť sa na jesenné vydanie tohtoročných Konvergencií.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.