Zamestnanec Litovského hudobného centra Linas Paulauskis, ktorého horlivosť a „oddanosť veci“ sa stali v hudobnom prostredí Vilniusu priam legendárnymi, mi už niekoľko rokov posiela nahrávky a partitúry miestnych skladateľov a informuje ma o dianí na scéne. Prednedávnom sa ku mne jeho zásluhou dostala pozoruhodná antológia nazvaná Litovská hudba v kontexte vydaná malým, no veľmi činorodým Litovským hudobným centrom. Vyšla síce už v roku 2013, no jej kvalita ma priviedla k zámeru predstaviť ju slovenskej hudobnej verejnosti. Podobne kvalitný prierez slovenskou hudobnou tvorbou by sme totiž potrebovali aj my. Napomohol by prezentácii slovenskej hudobnej tvorby 20. storočia doma aj v zahraničí, ako aj lepšej orientácii v nej. Vladimír Godár raz napísal, že každý slovenský filmár pozná Slnko v sieti, ale máloktorý slovenský skladateľ počul Moyzesove symfónie. V medzinárodnom kontexte by zas mohla prebudiť záujem o konkrétnych skladateľov či „neznáme“ obdobia slovenskej hudby. Mimochodom, Litovské centrum takisto pravidelne vydáva, v rámci edície Zoom In, CD určené na propagačné účely, na ktorých predstavuje najzaujímavejšie premiéry roka.
Tri útle zväzky (venované avantgarde, minimalizmu a experimentálnej elektronickej hudbe) obsahujú šesť CD, profily skladateľov a osem sprievodných esejí-článkov vydaných v litovskom a anglickom jazyku. Celok je doplnený vkusnou obrazovou dokumentáciou, zobrazujúcou umelecké paralely v architektúre (modernistická architektúra „Domu litovských skladateľov“ v 1. diele), fotografii („minimalistické“ snímky viacerých autorov v 2. diele) či zábery „performance“ (3. diel a fotografie „priklincovaného klavíra“ Mačiūnasovej skladby Piano Piece #13). Výber ďalej obsahuje krátke texty ku každej skladbe a fotografiu skladateľa. O prepracovanosti publikácie svedčí aj to, že fotografie zachytávajú skladateľov v období vzniku jednotlivých kompozícií. Pri stáliciach litovskej scény, akými sú Bronius Kutavičius či Osvaldas Balakauskas, ktorí sú zastúpení takmer vo všetkých dieloch, teda môžeme sledovať aj ich fyzickú premenu. Antológia je skvelým prehľadom trendov a osobností litovskej scény za posledné polstoročie (najstaršia kompozícia je z roku 1959, najnovšia 2009), od prvých pokusov s dvanásťtónovou technikou po „performance“ a elektronickú hudbu prináša ukážky ich prvotných prejavov, ako aj miestneho vývoja týchto trendov. Najpočetnejšie zastúpené je tu obdobie medzi rokmi 1960‒1980.
Autormi esejí v antológii sú prevažne litovskí muzikológovia (napr. Gražina Daunoravičienė, Vita Gruodytė a i.), veľmi zaujímavé sú články skladateľov Šarūnasa Nakasa (What is the Lithuanian Brand of Minimalism?) a Alberta Navickasa (Retro-Listening). O „pohľad z vonku“ sa postaral francúzsky muzikológ Matthieu Guillot. Jeho esej je však uverejnená v pôvodnej francúzštine spolu s litovským prekladom. Texty prinášajú ucelený pohľad na hudobné dianie v Litve, zároveň však nazerajú na litovskú scénu v rámci širšieho medzinárodného kontextu. Vyhýbajú sa teda prázdnym opisom samotných skladieb alebo životných údajov.
Čo sa týka výberu skladieb, reprezentatívne skladby, ako napr. Mažulisova skladba Twittering Machine pre štyri klavíry, ktoré sú väčšinou dostupné na profilových CD skladateľov, sú zastúpené v menšej miere. Podstatnú časť tvoria skladby, ktoré z rôznych príčin upadli do zabudnutia, prípadne neboli nahraté na moderných nosičoch. Kutavičiusove „pohanské oratóriá“, dostupné vo viacerých verziách, nie sú napríklad zastúpené vôbec.
Prvý diel, Lekcie z avantgardy, sa zaoberá obdobím zhruba do roku 1970 a predstavuje skladateľov, ktorí sa obrátili smerom k technikám vtedajšej Novej hudby. Je rozdelený, podobne ako aj nasledujúce diely, do 2 kategórií. V tomto prípade na dvanásťtónovú hudbu (CD 1) a sonorizmus a aleatoriku (CD 2). Skladby v tomto diele ponúkajú prenikavý pohľad na litovskú hudbu až po prvé prejavy „etnominimalizmu“ v tvorbe Broniusa Kutavičiusa (Clocks of the Past, 1978). Obzvlášť prínosné pre muzikológov sú články, ktoré porovnávajú hudbu so súdobou avantgardou (Darmstadt atď.) a nastoľujú otázky o tom, kedy a ako sa prejavovali avantgardné tendencie v Litve a či vôbec možno hovoriť o avantgarde. Prenikavé je aj zasadzovanie týchto otázok do širšieho kultúrno-spoločenského kontextu. Napriek dnes už viac-menej muzeálnemu charakteru väčšiny skladieb, zaujmú diela Montvilu, Rekašiusa, Kutavičiusa či Bajorasa.
Druhý diel, Krajina minimalizmu, predstavuje najmä obdobie 80. rokov. Rozdeľuje estetiku na dva hlavné prúdy redukovanej repetitívnej hudby: ľubozvučnú, nostalgicky znejúcu „eko-hudbu“ (CD 1) a industriálnu, ostrú a „strojovú“ tvorbu „mašinistov“ (CD 2). Za priekopníka minimalizmu sa všeobecne považuje Bronius Kutavičius, tvorca cyklu „pohanských oratórií“ z prelomu 70. a 80. rokov. V tomto výbere tvorcovia ponúkajú inú perspektívu: prvou skladbou je Love Song and Farewell od Mindaugasa Urbaitisa (1979). Urbaitis sa totiž ako prvý začal zaoberať repetitívnou hudbou vychádzajúcou z americkej tradície (Reich, Glass). Ďalšie skladby predstavujú skladateľov píšucich v „postromantickom“ či tonálnom duchu (Martinaitis, Bartulis), ako aj predstaviteľov staršej modernistickej tradície (Kutavičius, Balakauskas, Juzeliūnas). Druhé CD sa zameriava na veľmi silnú generáciu, ktorá nastúpila približne v polovici 80. rokov (Ričardas Kabelis, Šarūnas Nakas, Rytis Mažulis) a priniesla do litovskej hudby iskru výbušnosti, prísnej disciplíny a ostrého zvuku. (Post)minimalizmus vo svojich mnohých prejavoch dodnes predstavuje najsilnejší prúd (akademickej) litovskej hudby.
Posledný diel, Experimentálne výpravy, sa zaoberá litovskou ‒ doteraz najmenej skúmanou a dokumentovanou ‒ elektroakustickou tvorbou, a to zhruba od roku 1970 po súčasnosť (CD1) a rôznymi podobami „inštrumentálneho divadla“, „performance“ či iných, žánrovo ťažko zaraditeľných prejavov (CD2). Toto CD obsahuje aj radikálnu skladbu Piano Piece #13 (Tesárska skladba pre Nam June Paika) z roku 1962 od litovského rodáka Jurgisa Mačiūnasa (George Maciunas), zakladateľa hnutia Fluxus. Skladba-koncept zachytáva priklincovanie všetkých (alebo takmer všetkých) klávesov klavíra...
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.