Dirigent Martin Majkút (1975) svoj pracovný i súkromný život už pomaly dve dekády rozvíja na severoamerickom kontinente, no stále sa vracia aj na Slovensko. Do USA odišiel krátko po skončení štúdia na VŠMU. Získal doktorát na Univerzite v Arizone, neskôr post hudobného riaditeľa a šéfdirigenta Rogue Valley Symphony Orchestra v Oregone. Posledné roky sa venuje aj práci s newyorským Queens Symphony Orchestra. V máji sme ho zažili za pultom Slovenskej filharmónie.
Zaháňa smútok za domovom hudbou? A pociťuje ho vôbec? Začína a končí sa „identita“ hudobníka na hraniciach štátov, kontinentov alebo mesta?
AS: Keď sme sa naposledy dohovárali na rozhovore, utkvela mi v pamäti tvoja správa po príchode na Slovensko: „Ahoj, už som doma“. A tak mi napadlo, že by našou témou mohla byť identita. V tvojej profesii, v hudbe vôbec. Takže ako je to s tvojím domovom takmer po dvadsiatich rokoch kontaktu s americkou kultúrou a životom?
MM: Stále som vlastne ešte väčšinu života strávil na Slovensku… Korene sú silné, a keďže som neodišiel nasilu, ani som nebol vyhnaný, na Slovensko mám predovšetkým krásne spomienky. Aj si ho, pravdaže, idealizujem. Všimol som si, že prvý týždeň každého pobytu je všetko fantastické. Potom mi začínajú ísť na nervy tie isté veci, ako keď som tu ešte žil. Cítim sa však už sčasti ako pozorovateľ. Už to nie je krajinaistota. Je to krajina, ktorej rozumiem viac ako akejkoľvek inej, no hodnoty sa mi dlhým pobytom v zahraničí posunuli dosť na to, aby som na Slovensku bol už len hosťom. Toto je údelom imigranta: v novej krajine nikdy nie je celkom domestifikovaný (aj keď v USA ma vždy a všade dosiaľ privítali s otvorenou náručou), ale doma je už cudzincom.
AS: Použil si slovo imigrant, no zároveň si naznačil tému, ktorú naša generácia vníma ako emigráciu s konkrétnym politickým podtónom. Na rozdiel od niekdajších emigrantov si neodchádzal pod emocionálnym tlakom a za dramatických okolností. Môžeš sa kedykoľvek vracať k rodine, priateľom, pestovať pracovné kontakty so Slovenskom. Vnímaš ten rozdiel, myslíš na to občas?
MM: Charakter odchodu mimoriadne ovplyvňuje filozofický postoj prisťahovalca – či už ho nazveme emigrantom, alebo imigrantom. Keď som prišiel do Tucsonu (moja prvá stanica v USA), stretol som partiu Čechov a Slovákov. Boli inteligentní a milí, ale politicky úplne inde. Oni sa pri odchode museli zmieriť so skutočnosťou, že domov už pravdepodobne nikdy neuvidia. Nežná revolúcia to zmenila, ale ich nastavenie už bolo iné. Táto staršia generácia, to boli hardcore antikomunisti, pre ktorých nielen východná Európa, ale aj Škandinávia či dokonca Veľká Británia boli „komunistické“ krajiny. Všetci boli prívržencami Busha… Moju generáciu skôr charakterizujú „svetobežníci“, pre ktorých je národná identita druhoradá a sociálne programy nevnímajú ako cestu do komunistického pekla. Nikdy sme sa úplne neodpojili od rodnej krajiny. Nemuseli sme.
AS: Takže si ani občasnú nostalgiu za domovom nezasycuješ hudbou s adekvátnou tematikou?
MM: Snažím sa nenosiť svoju identitu „na rukáve“, ako sa tu hovorí. Vybral som si túto krajinu dobrovoľne, chcem byť jej dobrým občanom. Slovensko nosím v srdci, ale nebudem si na auto lepiť slovenskú vlajku (ani tú americkú). Pandémia mi však predsa len dala pocítiť, ako sa asi cítili mnohí emigranti v minulosti. Slovanská hudba a hudba strednej Európy – aj viedenská či maďarská – sa mi zrazu naplnili novým obsahom. Fyzická nedosiahnuteľnosť rodnej hrudy spôsobila, že táto hudba, v minulosti taká samozrejmá, ma začala priťahovať novým spôsobom. A táto nová intenzita nepoľavila, ani keď som už medzitým bol na Slovensku. Nedávno som robil Dvořákovu Novosvetskú – po mnohoročnej pauze, keďže som sa jej vyhýbal. Počas Larga mi išlo srdce puknúť. Počul som tam Dvořákovu clivotu tak ako nikdy doteraz. Budúci rok si zopakujem Novákovu V Tatrách. Inak, tou skladbou som otvoril svoju prvú sezónu v Oregone…
Pokračovanie článku nájdete v čísle 07-08/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.