V týchto dňoch oslavujeme, či skôr si pripomíname výročie narodenia slovenského skladateľa, klaviristu a matematika Mira Bázlika, ktorý prišiel na svet pred deväťdesiatimi rokmi 12. apríla 1931 v Partizánskej Ľupči v rodine miestneho evanjelického farára ako tretie dieťa. Hudbe sa začal venovať spočiatku pod vedením otca, neskôr začal študovať klavírnu hru u významnej slovenskej prekladateľky a hudobnej kritičky Zory Jesenskej v Martine. Neskôr sa venoval štúdiu klavírnej hry na bratislavskom Konzervatóriu v triede Anny Kafendovej (1946–1951). V štúdiách pokračoval v Prahe; tu študoval na Matematicko‑fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe matematickú analýzu (1951–1956), ako aj klavírnu hru (František Rauch, Ivan Moravec) a kompozíciu (Jiří Eliáš). Po absolutóriu matematiky vyštudoval kompozíciu na bratislavskej VŠMU v triede Jána Cikkera (1956–1962), pričom zároveň prednášal matematiku. Od roku 1963 pôsobil v slobodnom povolaní ako skladateľ, klavirista i pedagóg (s výnimkou rokov 1970–1972, keď prednášal hudobnú teóriu na VŠMU, a rokov 1990–1993, keď pôsobil ako pedagóg na Matematicko‑fyzikálnej fakulte UK a na Katedre skladby a hudobnej teórie na VŠMU).
Bázlik od skorého veku prejavoval talent a záujem o dve veľké oblasti ľudského ducha: o matematiku a hudbu; preto nielen obe tieto oblasti vyštudoval, ale s oboma sa aj profesionálne po celý život zaoberal. Pianistický talent ho veľmi rýchlo priviedol aj ku komponovaniu, pričom v jeho klavírnych skladbách sa od začiatku prejavoval vplyv veľkej európskej pianistiky (Bach, Mozart, Beethoven, Chopin, Brahms). Skúsenosti z matematickej analýzy mu zasa umožnili zvládnuť racionalitu technológií Novej hudby; jeho absolventská práca (Hudba pre husle a orchester z r. 1961) manifestovala syntézu postschönbergovskej dodekafonickej techniky a harmonickej koncepcie kompozície. Ponímanie hudby ako dramatického umenia i európsky ohlas opery Jána Cikkera Vzkriesenie inšpirovali Bázlika ku komponovaniu protivojnovej opery Peter a Lucia (opera v siedmich obrazoch podľa námetu Romaina Rollanda). Výsledkom Bázlikovho skladateľského konceptu či jeho individuálneho „neoklasicizmu“ bolo syntetické operné dielo, ktoré prekračovalo hranice jednotlivých dobových poetík a vytvorilo bázu pre neskorší nástup poetiky „hudby v hudbe“ v slovenskej kompozícii. Táto mnohostrannosť tvorivej orientácie sa prejavila aj v ďalšom Bázlikovom monumentálnom opuse, v oratóriu Dvanásť pre recitátora, sóla, zbor a orchester, ktoré bolo zamýšľané ako filmové oratórium zhudobňujúce Mathesiov český preklad ruskej poémy Alexandra Bloka. Bázlik tu spojil podnety algebraickej topológie, prácu s pohybujúcimi sa zvukovými masami Iannisa Xenakisa i neobarokový koncept oratoriálnej kompozície.
Ďalší tvorivý krok znamenal Bázlikov vstup na pôdu elektroakustického média, ktoré sa stalo hlavným predmetom jeho záujmu od začiatku sedemdesiatych rokov (Triptych; šesťčasťový cyklus Spektrá, nesúci podtitul Metamorfózy a komentáre k 1. dielu Temperovaného klavíra J. S. Bacha). Bázlik vo svojich elektroakustických skladbách priniesol elektroakustickú transformáciu európskej historickej hudby (J. S. Bach), tvoriac tak rozpornú syntézu historických skladobných ideálov a novodobého komentára. Ďalšiu vrcholovú syntézu priniesla jeho vokálno‑symfonická skladba Canticum 43, v ktorej pri zhudobnení textu 43. žalmu spojil svet historického renesančného a barokového kontrapunktu s princípom série a ideu riadeného pohybu zvukových más. Táto kompozícia, venovaná pamiatke skladateľovej matky, zhudobňovala text z Kralickej Biblie, čo však muselo ostať utajené pri nahrávaní či vydávaní diela, ktoré si získalo mimoriadny európsky ohlas a po udelení ceny kráľovnej Marie‑José v Ženeve (1974) aj švajčiarsku premiéru.
Bázlik sa v čase normalizácie (a teda v čase zákazu elektroakustickej hudby) stal najčastejším návštevníkom elektroakustického štúdia bratislavského rozhlasu. V štvorčasťovej cyklickej skladbe Simple Electronic Symphony aplikoval ideu zlatého rezu v rámci elektroakusticky koncipovaného sonátového cyklu. Aj jeho ďalšie diela (Ergodická kompozícia, Balada o dreve) vznikali so syntetickým zámerom – spájali svety európskej hudobnej a kultúrnej tradície i aktuálnych myšlienkových koncepcií zo sveta prírodných vied (Epoché; Balada – koncert pre violu a orchester; oratórium Canticum Jeremiae; De profundis).
Retrospektívny pohľad charakterizuje Bázlikov cyklus 24 klavírnych Prelúdií (vo všetkých tóninách). V tejto dobe sa Bázlik začal podieľať aj na príprave vydania nového evanjelického spevníka; jeho konečnú podobu spoluvytvoril s Karolom Wurmom (Evanjelická partitúra). Pripravil tiež zhudobnenie všetkých protestantských chorálov používaných v rámci slovenskej evanjelickej cirkvi a. v.
Bázlik získal za svoju tvorbu viaceré domáce i medzinárodné ocenenia. Cyklus Spektrá bol odmenený čestným uznaním v Boswile (1974), Canticum 43 získalo 1. cenu v súťaži kráľovnej Marie‑José (Ženeva 1974), za oratórium Dvanásť získal Cenu Jána Levoslava Bellu (1977) a za Pastiersku baladu a Bačovskú elégiu získal cenu na Prix de musique folklorique de Radio Bratislava (1977, 1983).
Bázlik je tiež aktívnym klaviristom; v rámci viacerých koncertných cyklov uviedol (spamäti) kompletné sólové klávesové dielo Johanna Sebastiana Bacha, sonáty Wolfganga Amadea Mozarta a Ludwiga van Beethovena. Pre Slovenský rozhlas nahral oba zväzky Dobre temperovaného klavíra J. S. Bacha – táto nahrávka vyšla aj na CD. Mnoho ľudí si spomína aj na Bázlikov prednáškový cyklus, v rámci ktorého uviedol kompletné klavírne sonáty Ludwiga van Beethovena.
Bázlik svoje elektroakustické dielo zavŕšil v ďalšom tisícročí, keď v Experimentálnom štúdiu bratislavského rozhlasu vytvoril cyklus Spektrá II., venovaný transformáciám 2. dielu Bachovho Dobre temperovaného klavíra.
Ak chceme stručne charakterizovať Bázlikov zástoj v slovenskej hudobnej kultúre, musíme vyzdvihnúť syntetický aspekt jeho tvorivých snažení, v ktorých majú svoje miesto hľadačské výboje do dosiaľ neznámych priestorov, ako aj normy, ktoré sa sformovali ako hlavné regulátory hudobného umenia v hudbe európskej minulosti. Bázlikova inšpirácia bola po celý život korigovaná vrcholnými výdobytkami európskej hudobnej minulosti i vrcholnými myšlienkovými výdobytkami, prameniacimi v objavoch prírodných vied. To sú dôvody, prečo má Bázlikovo hudobné dielo v slovenskej hudbe svoje nezastupiteľné miesto i prečo môže slúžiť ako hodnotové kritérium do akokoľvek vzdialenej budúcnosti. Bázlikova „hudba v hudbe“ tak predstavuje nielen umeleckú hodnotu, ale aj nenahraditeľnú pomôcku pri našom blúdení vo svete zvukových frekvencií, dĺžok, dynamík a farieb.
Článok bol zverejnený v čísle 05/2021.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.