Aktuálny 11. ročník festivalu priniesol deväť koncertov od 6. augusta do 24. septembra. Prvé štyri boli sólovými organovými recitálmi a na piatich nasledujúcich zaznel organ v rôznych kombináciách – dva koncerty boli so sólovým spevom, dva s dychovými nástrojmi a jeden s orchestrom. S výnimkou jedného sa všetky tradične konali v bratislavskej Katedrále sv. Martina.
Navzdory opatreniam obmedzujúcim šírenie koronavírusu malo podujatie štandardne slušnú návštevnosť. Sólovými recitálmi sa predstavili traja zahraniční umelci. Rakúšan Wolfgang Capek otvoril festival 6. 8. hudbou, v ktorej výrazne prevažovali radostné tóny – v improvizácii i v dielach Bacha, Haydna, Lefébure-Wélyho, Gigouta a transkripciách Finále z Mozartovej Jupiterskej a 3. časti z Čajkovského Patetickej symfónie. Koncert nemeckého organistu Axela Flierla (13. 8.) po dielach Gigouta, Liszta, Bacha a Wagnera (Lisztova transkripcia Zboru pútnikov z Tannhäusera) dramaturgicky vygradoval kompletnou Symfóniou pre organ č. 3 fis mol op. 28 Louisa Vierna. Skvelú dramaturgiu účinne striedajúcu skladby rozličného charakteru (na úvod vlastná Intrada z Corona-preludes 2020, ďalej diela Bacha, Mozarta, Mendelssohna, Kodálya, transkripcia Adagia pre sláčiky Samuela Barbera a záverečná Duruflého Toccata zo Suity op. 5) mal recitál vo Švajčiarsku pôsobiaceho Andreasa Liebiga (20. 8.). Všetci traja umelci podali suverénne virtuózne výkony, hoci každý s iným interpretačným rukopisom odzrkadľujúcim sa vo vzájomne odlišnom spôsobe používania výrazových prostriedkov (miera agogiky, tempá, artikulácia, spôsob registrácie, štýlovosť vo vzťahu k skladbám a danému nástroju).
Koncert s názvom Hommage à J. S. Bach sa uskutočnil 27. 8. a reflektoval 270. výročie úmrtia slávneho lipského kantora. Jeho program bol zostavený z majstrových rozsiahlejších skladieb rôznej formy a charakteru. Zazneli Fantázia a fúga c mol BWV 537 a Pièce d’Orgue G dur BWV 572 v interpretácii Vladimíra Kopca ako aj impozantná Tokáta a fúga F dur BWV 540, ktoré pôvodne Bach napísal ako samostatné skladby, a takto ich aj Martin Bako hral. Obaja organisti predniesli po dve veľké spracovania protestantských chorálov. Aspoň jednu skladbu J. S. Bacha bolo možné počuť aj na ďalších festivalových koncertoch, s výnimkou posledných dvoch so špecifickou dramaturgiou.
Milovníkom vokálneho umenia boli určené dva koncerty, na ktorých organ zaznel aj so spevom. 3. 9. sa bratislavskému publiku predstavili Magda Cornelius-Kulig (mezzosoprán) a Thomas Cornelius z Nemecka a o týždeň neskôr (10. 9.) španielska sopranistka Lidia Basterretxea v umeleckej spolupráci s talianskym organistom Giuliom Mercatim. Mimo priestoru bratislavskej Katedrály sv. Martina býva v rámci festivalu každoročne jeden koncert v arcidiecéze. Tentoraz sa konal v bratislavskej mestskej časti Lamač v Kostole sv. Margity (6. 9.). Obecenstvo, ktoré plne obsadilo kostolné lavice, potešili nádherne znejúcou kombináciou nástrojov Helmut Hauskeller (panova flauta) a riaditeľ festivalu Stanislav Šurin (organ), ktorého som si mal možnosť vypočuť aj o týždeň skôr (30. 8.) na záverečnom koncerte 7. ročníka Kubínskeho organového festivalu v odlišnom programe so sopranistkou Zuzanou Šebestovou.
Posledné dva koncerty v Katedrále sv. Martina stupňovali počet účinkujúcich. Bratislavské trombónové trio v zložení Albert Hrubovčák, Matúš Krpelan a Michal Motýľ sa predstavilo 17. 9. pestrým výberom skladieb barokových (Scheidt, Pachelbel, Corelli) a novších skladateľov (Motýľ, Premru, Lynn). Na triom zanietene interpretovanú hudbu reagovala rozsiahlejšími improvizáciami úspešná slovenská organistka Monika Melcová. Bol to výnimočný a mimoriadne zaujímavý, pozitívnou energiou nabitý koncert, korunovaný vtipným prídavkom – Melcovej improvizáciou na východoslovenskú ľudovú pieseň A dze idzeš Helenko, Helenko.
Festival sa uzavrel 24. 9. úspešnou umeleckou spoluprácou nemeckého organistu Johannesa Skudlika a Trnavského komorného orchestra pracujúceho pod umeleckým vedením Alžbety Ševečkovej (rozšíreného o inštrumentalistov zo Slovenskej filharmónie) a hrajúceho pod taktovkou Štefana Sedlického. Prvá polovica koncertu bola venovaná dielam W. A. Mozarta. Okrem iných skladieb zazneli v podobe fragmentov (pre absenciu zboru) aj populárne Agnus Dei z Korunovačnej omše C dur KV 317 a Laudate Dominum z Vesperae solennes de confessore KV 339, v ktorých uplatnila nádhernú farbu svojho hlasu slovenská sopranistka Hilda Gulyás. Koncert pôsobivo vyvrcholil uvedením 25-minútového Organového koncertu č. 2 g mol op. 177 Josefa Gabriela Rheinbergera.
Článku bol uverejnený v čísle 11/2020. Teraz aj v PDF tu
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.