Po účinkovaní na žilinskom festivale Allegretto čakajú v prvej polovici júla Slovenský mládežnícky orchester ďalšie projekty. Mladí hudobníci najskôr absolvujú sústredenie v novom Pavilóne hudby Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, následne orchester 9. a 11. júla vystúpi v rámci Novozámockého hudobného leta a na Music festival Piešťany. Slovenský mládežnícky orchester bude dirigovať austrálsky dirigent Benjamin Bayl, ako sólista sa v Hummelovom koncerte predstaví trubkár Stanislav Masaryk. V programe zaznejú aj Mozartova predohra k Figarovej svadbe a Beethovenova 6. symfónia „Pastorálna“. O stále pomerne novom projekte Hudobného centra sme sa rozprávali s manažérom telesa Adrianom Rajterom.

Mohli by ste krátko pripomenúť historický kontext vzniku Slovenského mládežníckeho orchestra na Slovensku? Možno u nás hovoriť o nejakej tradícii?

Každá tradícia existuje iba v prípade, že má aktívnych nositeľov, ktorí ju, v súlade s latinským trans dare, odovzdávajú nasledujúcim generáciám. Slovenský mládežnícky orchester zatiaľ nemá za sebou kontinuálnu, dlhoročnú činnosť, dnes sú však priaznivé predpoklady na to, že nadviaže na dôležité projekty a iniciatívy z minulosti. Napríklad na hnutie Jeunesses Musicales, ktoré na Slovensko prišlo v 70. rokoch 20. storočia vďaka Dr. Ladislavovi Mokrému. Pod hlavičkou Slovenskej hudobnej mládeže (SHM) aktivity hnutia dve desaťročia zastrešovala Slovenská filharmónia. Bol to významný počin, ktorý – okrem v prvom rade umelecko-edukatívneho rozmeru – približoval krajinu za železnou oponou ku kultúrnej Európe. Bunky SHM vznikali na celom území Slovenska, pre ktoré Filharmónia organizovala osobitné cykly koncertov. Od tých čias sa uskutočňovali aj pravidelné júlové stretnutia Slovenskej hudobnej mládeže, najskôr v Humennom a neskôr dlhé roky (až do roku 1990) v Piešťanoch. V 80. rokoch som bol účastníkom viacerých sústredení v Piešťanoch. Predsedom Slovenskej hudobnej mládeže bol v tom čase Ivan Parík, s orchestrom pracovali Rafael Hrdina, Ján Pragant, neskôr Ľudovít Rajter a Pavol Tužinský, ako hostia aj Ladislav Slovák a Bystrík Režucha, so zborom Jozef Podhorný z legendárnej Scholy cantorum v Zlatých Moravciach, Dušan Bill, Margita Gergelová, Anton Kállay i Marián Vach. Koncerty mali vysokú úroveň, v orchestri i zbore pôsobili najmä konzervatoristi. Pád totalitného režimu žiaľ sprevádzalo aj prerušenie kontinuity pôsobenia Hudobnej mládeže na Slovensku. Profesor Miloš Jurkovič sa v 2. polovici 90. rokov zaslúžil o znovuoživenie orchestra Slovenskej hudobnej mládeže a hoci táto iniciatíva nepretrvala, ideovo na ňu nadväzujeme. A samozrejme, inšpiračným zdrojom sú aj veľké mládežnícke orchestre, ktoré založil Claudio Abbado.

V čom vidíte hlavný prínos a zmysel tohto projektu? 

Profesia orchestrálneho hudobníka je mimoriadne komplexná a náročná. Okrem špičkovej technickej vybavenosti, ktorá je v profesionálnych kontextoch samozrejmosťou, si pôsobenie v orchestri vyžaduje mimoriadnu flexibilnosť, schopnosť naštudovať nový repertoár v extrémne krátkom čase. Je potrebné – umelecky i ľudsky – prispôsobiť sa fungovaniu vo veľkom umeleckom telese, vedieť sa riadiť pokynmi dirigenta a zároveň byť aktívnou súčasťou celku. Výučba na umeleckých školách u nás sa však orientuje predovšetkým na sólovú hru. Konzervatóriá i hudobné fakulty síce realizujú aj orchestrálne projekty, verím však, že Slovenský mládežnícky orchester ponúka do vzdelávacieho procesu výraznú pridanú hodnotu a že sa postupne stane dôležitým článkom prepájajúcim štúdium s profesionálnou praxou.

Ako prebehol tento rok výber hudobníkov do Slovenského mládežníckeho orchestra? Aké boli požiadavky na hráčov a ako prebiehali konkurzy?

Začiatok bol vskutku špecifický, skôr, ako prebehli konkurzy, bol už stanovený termín i program koncertu Slovenského mládežníckeho orchestra na festivale Allegretto Žilina. Nakoniec všetko dobre dopadlo – aj s výpomocou niekoľkých profesionálov, ktorými sme doplnili orchester. Jednotlivé konkurzy sa konali vo februári v mestách, v ktorých sídlia štátne konzervatóriá, čiže v Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach a Bratislave. Konkurzná komisia v zložení Juraj Tomka (sláčikové nástroje), Matúš Veľas (drevené dychové nástroje) a Anton Popovič (plechové dychové nástroje, bicie nástroje) hodnotila výkony 88 prihlásených hudobníkov. Podmienkou účasti na kurze bol vekový limit (16–29 rokov), ako aj prednes sólovej skladby a výber z inštrumentálnych partov skladieb z aktuálneho projektu SMO. Členovia komisie výkony uchádzačov nielen počúvali, ale v rámci časových možností s mladými hudobníkmi aj pracovali a usilovali sa odhaliť ich prípadné skryté rezervy. Snažili sme sa tiež zabezpečiť účasť pedagógov uchádzačov, čo sa žiaľ podarilo iba čiastočne. Do Slovenského mládežníckeho orchestra sme nakoniec na základe odporúčania konkurznej komisie prijali 55 hudobníkov.

Možno na základe aktuálnych skúseností zovšeobecniť postrehy o úrovni orchestrálnej hry mladých hudobníkov na Slovensku? Pýtame sa aj preto, lebo záujem o účasť (i úspešnosť) v prestížnych zahraničných telesách tohto typu je u nás konštantne pomerne nízky. Myslíte si, že existuje súvis? 

Vzhľadom na to, že na konkurze sa zúčastnilo iba 88 hudobníkov (približne 1/10 spomedzi všetkých študentov v hre na hudobných nástrojoch na slovenských konzervatóriách a hudobných fakultách), nebolo by asi korektné zovšeobecňovať, je však možné vytvoriť si istú kvalifikovanú predstavu. Azda to nebude vnímané ako nekorektné, keď poviem, že vo všeobecnosti úroveň mladých hudobníkov na Slovensku nedosahuje európske štandardy. Napokon, úspešnosť na konkurzoch, napríklad do Mládežníckeho orchestra Európskej únie hovorí jasnou rečou: počet slovenských hudobníkov v tomto špičkovom telese v ostatných rokoch je možné spočítať na prstoch jednej ruky. Práve prostredníctvom projektov, akým je Slovenský mládežnícky orchester by sa kvalitatívny odstup, ktorý existuje medzi našimi a zahraničnými hudobníkmi, mohol postupne zmenšovať.

Spolupracuje Hudobné centrum s hudobnými inštitúciami (hudobné školstvo, organizátori koncertov) pri príprave aktivít SMO? Akou formou? Je účasť v orchestri iniciatívou študentov alebo im ju školy nejakým spôsobom zohľadňujú? Máte ohlasy na projekt od študentov, prípadne od pedagógov?

Vzhľadom na to, že sme ešte len na začiatku, nedá sa povedať, že existuje štandardizovaný rámec pre začlenenie SMO do vzdelávacieho procesu na školách. Riaditelia konzervatórií i predstavitelia hudobných fakúlt však projekt od prvého momentu podporujú, štátne konzervatóriá sa aktívne a intenzívne podieľali na príprave konkurzov. Účasť na konkurze je samozrejme iniciatívou študentov, avšak v nejednom prípade k nej došlo na základe priameho odporúčania pedagóga alebo zástupcu školy. A čo sa týka ohlasov od členov orchestra a pedagógov, v tomto bode si môžem dovoliť zovšeobecnenie, že boli dosiaľ pozitívne a plné očakávania do budúcnosti.

Zaznamenali ste zvýšený záujem o účasť v orchestri po pozitívne prijatej premiére telesa minulý rok? Možno v prípade mladých hudobníkov a ich účasti v orchestri hovoriť o istej kontinuite? Ako možno vo všeobecnosti charakterizovať záujem o túto aktivitu? 

Myslím, že pilotný projekt, ku ktorému došlo vďaka spolupráci s Mládežníckym orchestrom Európskej únie (EUYO), mal veľmi priaznivú odozvu aj z pohľadu perspektív pôsobenia Slovenského mládežníckeho orchestra. V auguste 2016 išlo však o projektový orchester zostavený iba na konkrétnu príležitosť, v následnom pôsobení Slovenského mládežníckeho orchestra sme pristúpili k selekcii prostredníctvom konkurzov. Potešilo nás, že viacerí hudobníci z vlaňajšieho projektu s EUYO sa prihlásili na konkurz do SMO. Priaznivú odozvu sme zaznamenali aj v súvislosti s doplnkovými konkurzmi na chýbajúce nástroje pre júlové sústredenie.

Aké bolo zloženie SMO tento rok vzhľadom na zastúpenie študentov VŠMU a konzervatórií? Bol dostatočný záujem o projekt SMO aj mimo hlavného mesta?

Najviac prihlásených – aj prijatých – hudobníkov bolo z Konzervatória v Bratislave, naopak, počet uchádzačov z VŠMU bol najnižší. Rád konštatujem, že zastúpenie v Slovenskom mládežníckom orchestri majú študenti všetkých štátnych konzervatórií i hudobných fakúlt na Slovensku. Môžeme sa však zamyslieť nad celkovým počtom prihlásených študentov v kontexte perspektív orchestrálneho umenia na Slovensku. Keď sa pred niekoľkými rokmi Hudobné centrum pokúsilo o založenie mládežníckeho orchestra, na konkurz sa prihlásilo 17 hudobníkov. Je teda 90 dostatočné číslo? Napriek výraznému nárastu si myslím, že stále nie.

Mohli by ste priblížiť priebeh skúšobného procesu?

Plán skúšok sa usilujeme nastaviť tak, aby každý hudobník spoznal interpretované dielo čo najlepšie, nielen z aspektu svojho vlastného inštrumentálneho partu, ale aj v detailných súvislostiach, aby vnímal vlastný part ako súčasť komplexnej hudobnej architektúry. Preto sa začína vždy delenými skúškami jednotlivých sekcií. Vedú ich poprední orchestrálni hudobníci a pedagógovia, napr.: Jozef Horváth, Albert Hrubovčák, Matúš Veľas, Bálint Kovács, Martin Ruman, Kiril Stoyanov zo Slovenskej filharmónie, Andrej Gál zo Slovenského komorného orchestra, Juraj Tomka z Mucha Quartet, Ronald Šebesta zo Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu,  i ďalší vynikajúci inštrumentalisti, ako Eugen Prochác, Ján Krigovský či Zoltán Janikovič. Dirigent vstupuje do spolupráce s orchestrom zhruba v polovici skúšobného procesu a mal by prevziať technicky optimálne pripravený ansámbel.

Ako a s akým zámerom sa kreuje dramaturgia podujatí SMO?

Boli by sme radi, keby väčšina hudobníkov, ktorí sa na základe konkurzu stali členmi Slovenského mládežníckeho orchestra, absolvovala na ploche 2 rokov tri – štyri rôzne projekty. Zjednodušene povedané, dve tradičné dramaturgie, jeden koncert zameraný na súčasnú hudbu a jeden projekt pod vedením experta v oblasti historicky poučenej interpretácie. Pred sebou máme práve projekt s odborníkom na poučenú interpretáciu; na júlovom sústredení povedie Slovenský mládežnícky orchester dirigent Benjamin Bayl, hudobník s bohatými skúsenosťami zo spolupráce s poprednými svetovými súbormi starej hudby i poprednými symfonickými orchestrami.

Uvažuje sa aj o rozšírení dramaturgie za hranice mainstreamového repertoáru?

Samozrejme, nebudeme na každom koncerte hrať Dvořákovu 9. symfóniu alebo Čajkovského klavírny koncert. Je však dôležité, aby mladí hudobníci spoznali aj tieto často uvádzané a notoricky známe diela v detailnom režime prípravy, pretože v profesionálnych orchestroch sa považujú za samozrejmú súčasť repertoáru a individuálna pripravenosť každého hudobníka je nevyhnutnosťou.

Aké je aktuálne organizačné zázemie a financovanie SMO? Postačujú momentálne podmienky na úspešné pokračovanie projektu?

Financie z prioritného projektu Ministerstva kultúry predbežne postačujú na pokrytie jedného sústredenia ročne, na druhé sústredenie a prípadné ďalšie aktivity je potrebné vygenerovať finančné zdroje. Usilujeme sa, aby projekt expandoval, aby sme udržali počiatočné nadšenie a fenomén prirodzeného záujmu mladých hudobníkov. Preto sa veľmi tešíme, že sme dostali oficiálne pozvanie na koncert Slovenského mládežníckeho orchestra v rámci festivalu Young Euro Classic v Konzerthause v Berlíne v roku 2018 alebo 2019.

Akú víziu má manažment orchestra do budúcnosti? Uvažujete aj o zahraničnej spolupráci, prípadne (po Daliborovi Karvayovi) o ďalšej spolupráci so slovenskými sólistami? S ktorými?

Hudobníkom Slovenského mládežníckeho orchestra chceme ponúkať možnosť spolupráce s renomovanými, medzinárodne aktívnymi dirigentmi a zaujímavými, najmä domácimi sólistami. Na festivale Allegretto bol inšpirujúcim partnerom Jakub Čižmarovič, v rámci letného sústredenia sa tešíme na stretnutie s trubkárom Stanislavom Masarykom, čerstvým absolútnym víťazom Medzinárodnej interpretačnej súťaže Žestě Brno 2017. V budúcnosti by sme radi spolupracovali napríklad aj s klarinetistom Martinom Adámkom, ktorý dnes rozvíja svoju umeleckú činnosť na najvyššej úrovni v Paríži. Perspektívne uvažujeme aj o vokálno-inštrumentálnom projekte so zborom, ktorý by – podobne ako orchester – mohol byť zostavený zo študentov konzervatórií a hudobných fakúlt. Za dôležitú súčasť umeleckého pôsobenia orchestrálnych hudobníkov považujeme komornú hudbu, preto sme privítali možnosť spolupráce s Medzinárodnými kurzmi komornej hudby Konvergencie, ku ktorej príde v rámci júlového sústredenia Slovenského mládežníckeho orchestra na pôde Pedagogickej fakulty UKF v Nitre. Hudobné centrum – ako iniciátor a garant fungovania SMO – sa máji tohto roku na základe úspešnej prezentácie projektu stalo riadnym členom Európskej federácie národných mládežníckych orchestrov (EFNYO). Očakávame, že členstvo v tejto organizácii združujúcej 38 mládežníckych orchestrov z celého sveta prinesie v budúcnosti hudobníkom SMO možnosť výmenných pobytov a stáží. Zároveň platí, že aj naše projekty obohatíme v primeranej miere o mladých umelcov zo zahraničia. V tomto smere sme už vyvinuli iniciatívu. V apríli sme na koncert SMO v rámci festivalu Allegretto ako hosťujúcu hudobníčku pozvali huslistku z Rakúska, v lete rady orchestra posilní huslistka zo Španielskeho národného mládežníckeho orchestra a možno aj niekto z Rumunska.

Možno Martina Majkúta momentálne považovať za šéfdirigenta SMO, bude teleso v kontakte aj s inými domácimi, prípadne zahraničnými dirigentmi?

Martin Majkút ako skúsený dirigent, pôsobiaci vo funkcii hudobného riaditeľa orchestra v Spojených štátoch amerických a ako osobnosť šíriaca pozitívnu energiu a motiváciu, výrazne prispel k priaznivému „krstu“ Slovenského mládežníckeho orchestra. Nepredpokladám, že sa orchester spojí na dlhšie obdobie len s jedným dirigentom, skôr očakávam, že bude dochádzať k určitej rotácii. Záujem spolupracovať so Slovenským mládežníckym orchestrom vyjadril aj nastupujúci šéfdirigent Slovenskej filharmónie James Judd.

Aktualizované: 11. 05. 2020
x