Školstvo a vzdelávanie čelí v posledných rokoch na Slovensku celospoločenskej kritike a hoci s priebehom a dosahom tejto spoločenskej diskusie možno nie sme spokojní, nedá sa poprieť, že prebieha. Boli sme svedkami veľkých protestov učiteľov v uliciach, ktorí upozornili na potrebu reformy školstva a pokúsili sa otvoriť debatu o rôznych aspektoch vzdelávania. Na výzvy na zmeny štátne školstvo zatiaľ nereaguje veľmi pružne. Jednou z odpovedí na jeho krízu sú aj súkromné školy, často inšpirované alternatívnymi vzdelávacím konceptmi, ako je Waldorf, Montessori a iné. Zároveň vznikajú zaujímavé programy a projekty v treťom sektore, napríklad platforma Teach for Slovakia, v rámci ktorej nadšení odborníci vyučujú na základných školách, či projekt Sokratov inštitút, ktorý zážitkovým vzdelávaním motivuje svojich študentov k tvorbe pozitívnych zmien v ich vlastnom regióne. Na tieto trendy nadväzujú aj mnohé knižnice, galérie, kultúrne centrá či hudobné festivaly, ktoré ponúkajú animačné programy, ktoré inovatívnym spôsobom približujú svet umenia deťom aj dospelým. Jedným zo zaujímavých zjavov medzi lektormi takýchto programov je klavirista a intermediálny umelec Fero Király, autor hudobného nástroja Zvukodrom (Soundring), určeného deťom a učiteľom hudobnej výchovy, ako aj zbierky Botanická záhrada, ktorá obsahuje hudobno-zvukové hry pre deti.
„Leto sa končí, najvyšší čas pustiť vaše deti z prírody naspäť za počítače!“ Tak znela upútavka na jeho workshop kreatívneho zvukového programovania pre deti v bratislavskej A4, ktorý prebehol 15. a 16. septembra 2018. Fero Király na ňom predviedol desiatke detí od deväť do štrnásť rokov možnosti softvéru Sonic Pi dizajnovaného na to, aby umožnil deťom a iným laikom tvorenie hudby programovaním. Nie často je možné vidieť skupinu tínedžerov sústredene diskutovať o parametroch tónov a zvukov, odpisovať si algoritmy z flipchartu a následne dva dni za sebou po štyri hodiny tvoriť vlastnú hudbu na počítačoch, to všetko bez nutnosti povzbudzovania, motivovania či presviedčania. Fero Király má dar zaujať svoje publikum a vytvoriť nenútenú atmosféru, v ktorej sa nikto nehanbí vyjadriť svoj názor. Workshop uzavrel koncert účastníkov pred publikom zloženým najmä z rodičov, počas ktorého každý krátko predstavil a predviedol svoj výtvor.
Workshopy pod vedením Fera Királya zamerané na tvorbu v programe Sonic Pi sú veľmi obľúbené, už v minulosti sa uskutočnili v Slovenskej národnej galérii a ďalšie plánuje aj v iných mestách. Tento softvér využil tiež v rámci výučby na Pedagogickej fakulte UK. S deťmi pracuje aj so svojím multimediálnym nástrojom Zvukodrom, ktorý prvýkrát predstavil na festivale Konvergencie v roku 2014. „Zvukodrom je pre menšie deti, aj keď sa s ním zabavili aj vysokoškoláci. Ide o kolektívny hudobný nástroj. Nahrávame s deťmi zvuky a tie potom deti púšťajú podľa zvoleného dirigenta alebo dvoch-troch dirigentov. Dá sa s tým experimentovať. Je to o spoznávaní a aktívnom počúvaní kvalít zvuku a vytváraní zvukových koláží. Deti to baví. Tieto kolektívne hry sú dobré a je to krásna hudobná činnosť. Rozdiel oproti Sonic Pi je v tom, že naučíš deti, ako s ním pracovať a ony potom tvoria samy. To sa mi na tom páči. Deti majú počítače rady, je to pre ne veľká zábava. Dokonca aj deti, ktoré nehrajú na žiadnom hudobnom nástroji, si vedia samy vytvoriť vlastnú hudbu a teší ich to. Hudbu má každý rád,“ vysvetľuje Király.
Softvér Sonic Pi
Sonic Pi je program, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre britské školy ako nástroj na výučbu informatiky a hudobnej výchovy. Jeho autorom je Sam Aaron z Univerzity v Cambridgei, vznikal v spolupráci s nadáciou Raspberry Pi, ktorej cieľom je podporovať výučbu informatiky a programovania v školách. Z dielne tejto nadácie založenej v roku 2009 pochádza aj jednoduchý, ale výkonný jednodoskový minipočítač Raspberry Pi, ktorý je najpredávanejším a najlacnejším (stojí okolo 30 EUR) počítačom v Británii. Britský vzdelávací systém sa sústreďuje nielen na odovzdávanie informácií, ale snaží sa podporovať aj nezávislé myslenie a kreativitu žiakov. Práve tento aspekt inšpiroval aj Fera Királya. „Sonic Pi som objavil asi pred dvoma rokmi. Jeho vývoj spustilo nariadenie ministerstva školstva v Británii, podľa ktorého deti na školách majú programovať a naučiť sa používať počítač aj inak, ako len na posielanie mailov a podobne. Programovanie je v Británii považované za elementárnu zručnosť, s ktorou majú mať deti priamy kontakt. Ľuďom z pedagogického prostredia napadlo, že by deti mohli programovať hudbu. Že by to mohla byť kreatívna činnosť. Naučia sa pri tom, ako používať základné algoritmy, premenné a cykly, a pochopia, ako funguje kód. Tento softvér je zrozumiteľný a umožňuje programovať hudbu v reálnom čase. Veľmi sa mi zapáčil. Dokonca aj ja sám v ňom niekedy tvorím hudbu.“
Program Sonic Pi umožňuje programovať pomocou kódov jednotlivé parametre tónov a zvukov, ale aj používať vlastné sample a nahraté zvuky. Skladbu môže užívateľ písať tak, že zadáva názvy tónov, pokiaľ pozná noty, ale zaobíde sa aj s ich číselným vyjadrením. Ak aj nemá skúsenosti s hudbou, stačí trochu základnej aritmetiky a chuti hrať sa, aby dieťa či dospelý vyprodukoval zaujímavú kompozíciu. „Sonic Pi je určený hlavne deťom druhého stupňa základných škôl. Predpokladá aspoň základné znalosti z matematiky a schopnosť myslieť abstraktne a do budúcna. Keď si kreslíš obrázok alebo staviaš z lega, priebežne vidíš výsledok. Ale hudba je abstraktnejšia, tvoríš ju vo svojej mysli a až potom si ju môžeš vypočuť. Takže je to skôr pre staršie deti, vyžaduje to určitú mentálnu kapacitu."
Live Coding
Program Sonic Pi, podobne ako aj počítač Raspberry Pi, našiel široký ohlas nielen v britskom vzdelávacom systéme, ale rýchlo sa rozšíril aj medzi nadšencov IT a, samozrejme, umelcov. V umení nových médií predstavujú stále vznikajúce nové technológie ďalšie možnosti pre umelecké vyjadrovanie. Programovanie, ktoré vyžaduje veľkú dávku predstavivosti a schopnosti nachádzať originálne riešenia, sa stáva súčasťou jazyka súčasného umenia. Sonic Pi využívajú umelci nielen na tvorbu hudby, ale stal sa aj jedným z prostredí, v ktorom prebieha performance programovania v reálnom čase, tzv. live coding. Umelec sa pri ňom stáva performerom, skladateľom a programátorom v jednej osobe. Na plátno sa premieta pracovná plocha programu, s ktorým umelec pracuje, takže divák vidí, ako kódmi mení práve prebiehajúcu hudbu a vytvára novú, niekedy kombinovanú s predpripravenou algoritmickou kompozíciou. „Je to, ako keď sa dívaš klaviristovi na ruky, ale tu sa pozeráš, čo umelec programátor píše.“
Hudba a deti
Hudobná výchova na slovenských základných školách sa sústreďuje na spievanie ľudových pesničiek, základné pochopenie rytmu a notácie, či aktívne počúvanie hudby. Len málokedy sa k výučbe tohto predmetu pristupuje zážitkovou formou. Zriedka pri tom vzniká priestor na vlastnú tvorivosť žiakov. V tomto smere sú hudobné workshopy, ktorých je v koncertných sieňach či v rámci hudobných festivalov čoraz viac, zaujímavou inšpiráciou. „Porovnajme si, čo sa učí na výtvarnej a čo na hudobnej výchove na základných školách. Na výtvarnej sa oveľa viac využíva kreativita. Deti dostávajú možnosť rôznymi postupmi a pomocou rôznych materiálov stvárňovať svoje vlastné námety a tak sa prejaviť a rozvíjať svoju tvorivosť. Na hudobnej výchove je to úplne iné. Preto sa na workshopoch snažím vytvárať priestor pre deti a ich kreativitu. Chcem, aby tiež tvorili hudbu, lebo sa to dá a viem, že z toho budú mať radosť. Snažím sa ukázať im aj iné hudobné svety. Verím, že dať deťom šancu vytvoriť si vlastnú hudbu, je dobre strávený čas."
Ak chceme deti zapojiť priamo do tvorby alebo interpretácie hudby, nie je to jednoduché. Len istá časť detí sa učí hrať na hudobnom nástroji a skúseností s hudbou majú niektoré deti viac, iné menej. Práve technológie môžu byť jedným zo spôsobov, ako umožniť deťom dostať sa k hudbe aktívne a získať si k nej vzťah. Dokazuje to nielen program Sonic Pi, ale aj Királyov multimediálny nástroj pre skupiny detí Zvukodrom či tiež úspešné zvukové objekty pre deti, ktoré využíva a tvorí Tomáš Boroš. „Mám pocit, že problém štandardne školených hudobných pedagógov je to, že si myslia, že len klasická hudba je hudba. Ale hudby je veľmi veľa. Pred pár rokmi som bol na jednom workshope na ZUŠ v Ružomberku. Bol tam jeden skladateľ, ktorý vysvetľoval deťom, že robiť hudbu to nie je len tak. Musíte poznať harmóniu, intonáciu a kopu ďalších vecí. Takto ich postrašil a ja som si pomyslel: Je toto treba? Spomínaný skladateľ mal pravdu v tom, že ak chceš robiť klasickú hudbu, potrebuješ poznať harmóniu a všetko, čo k tomu patrí. Ale keďže hudby a spôsobov, ako ju tvoriť a aj zapisovať, je tak veľa, prečo by deti nemohli komponovať hudbu pre ne prístupnejším spôsobom? Samozrejme, že mohli, a dnes už je jasné, že písanie klasicky notovanej hudby nie je jediným spôsobom, ako sa stať hudobným skladateľom.“
Hudba a technológie
Tvorba hudby využívajúca technológie ide ruka v ruke s intermedialitou. Mnohí súčasní slovenskí skladatelia vstupujú do projektov na pomedzí umeleckých druhov, ktorých hranice sú v praxi omnoho fluidnejšie než ich teoretická reflexia. Časy, keď spojenie hudby a výtvarného umenia predstavovalo sláčikové kvarteto hrajúce na vernisáži, sú preč. Súčasní skladatelia tvoria často kolektívne v úzkej spolupráci s VJ-mi, tanečníkmi, vizuálnymi umelcami a podobne. „Myslím si, že nové veci a prístupy nemajú vytlačiť tie staré, ale skôr k nim niečo pridať. Ako keď máš záhradu a každý deň tam dosádzaš nové a nové kvety a tvoj svet sa stáva pestrejším. Počítačová hudba sa vo svete vyučuje na vysokej úrovni. Napríklad v Grazi, na Kunstuniversität, je študijný odbor počítačová hudba, v rámci ktorého ponúkajú asi desať predmetov z tejto oblasti, ako napríklad sluchová analýza počítačovej hudby, syntéza zvuku, algoritmická kompozícia, generatívna hudba, história elektroakustickej hudby, hudobné softvéry, live elektronika, estetika elektronickej hudby, práca v štúdiu a podobne. To je celkom široký záber ako z teoretického, tak aj praktického hľadiska. Technológie napredujú šialeným tempom a spomínané predmety sa považujú už len za fundamentálne základy. Faktom je, že pred slovenským študentom hudby sú tieto veci dôsledne utajované. Asi to tu nemá ani kto učiť. Myslím si, že záujem by určite bol. Na druhej strane má každý možnosť vybrať si štúdium, kde chce, len potom sa nečudujme, že máme odliv mozgov.“
Fero Király a hudba
Fero Király prechádza od klasiky cez minimal music až po rozličné experimentálne polohy, najčastejšie s využitím nových médií. Ako klavirista sa venuje hre notovanej hudby, ale aj voľnej improvizácii. Jeho doménou je aj live coding, sound art a vlastné autorské koncepcie. Királyov umelecký rukopis je svojský a zaujímavý, do svojej tvorby pretavuje svoje futurologické a sci-fi vízie, v ktorých dominujú technologické výdobytky, no charakter jeho performancií je skôr intímny a osobný. Napriek svojmu širokému tvorivému záberu je v prostredí klasickej hudby známy najmä vďaka svojej interpretácii minimal music. „Minimal by sa mal podľa mňa často hrávať. Je to také sci-fi, a sci-fi je veľmi dôležité preto, aby sme začali premýšľať nad budúcnosťou. Všetko sa rýchlo mení a je len na nás, ako to bude pokračovať. Pre mňa je zaujímavé premýšľať nad tým a počítače k tomu majú, samozrejme, veľmi blízko. V podstate aj to, že si desaťročné dieťa vie samo vytvoriť hudbu na počítači, je sci-fi.“
Okrem Királyovho systematického výskumu najmä glassovského klavírneho minimalizmu, v sólových projektoch aj v rámci Cluster ensemble, sú zaujímavé aj jeho spolupráce s inými umelcami, s ktorými vytvára projekty s intermediálnym presahom. „Vždy som mal rád experimentovanie a také tie ‚cageovsko-adamčiakovské‘ veci, ktoré pre mňa znamenajú najmä slobodu. Ukazuje sa, že počítač je médium môjho kmeňa. Vlastne metamédium. Vnímam ho ako metanástroj, ktorý dokáže spraviť čokoľvek, čo si ty dokážeš predstaviť a jediná cesta k tomu je programovanie. Javascript, haskell a SuperCollider je pre mňa ako pre niekoho francúzština, taliančina alebo esperanto. Nedávno som napríklad hral v Nitre na YouTubové videá. Máš YouTube ako materiál, z ktorého vychádzaš. Videá môžeš prehrávať od konkrétnej sekundy, môžeš ich prehnúť, otočiť. Máš vlastne obrovskú mediálnu, zvukovo-obrazovú knižnicu, dalo by sa povedať: nový klavír.“
Király sa venuje aj sólovým autorským projektom (napr. To fix the engine), v ktorých vystupuje ako interpret aj skladateľ, kombinujúc živé hranie s elektronikou. V kontexte jeho intermediálnej tvorby treba spomenúť jeho spoluprácu so Zuzanou Žabkovou, s ktorou vytvoril od roku 2014 niekoľko performancií, jemne mapujúcich vzťah tela a zvuku, ktoré prezentovali na Slovensku aj v zahraničí (Topoľčany, Bratislava, Trenčín, Santa Cruz, USA). Zaujímavá je aj inštalácia To cache, ktorá vznikla ako výsledok spolupráce Királya s párom výtvarníkov, Moniky a Bohuša Kubinských, a bola vystavená v marci tohto roku v šamorínskej synagóge. Objekt inštalácie je z macesu – tradičného nekvaseného židovského chleba, z ktorého je vytvorený obrovský čipkovaný vzor obalený plexisklom, podľa autentického obrusu pochádzajúceho z rodinného dedičstva Moniky Kubinskej. Király sa postaral o zvukovú podobu tohto objektu, ktorá reaguje na publikum. Zvuk objektu vychádza z nahrávok hlasov návštevníkov na vopred prichystané mikrofóny, ktoré sú následne digitálne manipulované a ich intenzita, hustota a farba závisí od toho, ako sa divák k objektu približuje. Trojica umelcov sa v tomto diele dotýka stále naliehavej témy historickej pamäti (cache je časť počítača uchovávajúca pamäť), spája tradičnú slovenskú čipku a židovský chlieb s najnovšími technológiami. Návštevníci prehovárajú k objektu, ktorý si uchováva v pamäti ich hlas a následne s ním pracuje: šepká alebo kričí podľa pohybu ľudí vo výstavnom priestore.
FERO KIRÁLY / PHILIP GLASS - DANCES
Fero Király a deti - koncert v SNG
Fero KIRÁLY je absolventom VŠMU v Bratislave, odbor hra na klavíri. Zaoberá sa hudobnými projektmi s presahom do performance, soundartu, inštalácie, interpretácie súčasnej hudby, hudobnej reinterpretácie výtvarných diel, ako aj edukačnými projektmi v oblasti hudby, hudobnej kompozície a soundartu. Využíva pri tom nové, hraničné experimentálne polohy, vytvára si vlastný softvér a rád spolupracuje na projektoch s inými umelcami s multidisciplinárnym zameraním. Je autorom hudobného nástroja Zvukodrom (Soundring), určeného deťom a učiteľom hudby/hudobnej výchovy, ako aj zbierky Botanická záhrada, ktorá obsahuje experimentálnu hudbu a hudobno-zvukové hry pre deti. Zbierka sa v ostatnom čase etablovala v priestore slovenských základných umeleckých škôl a stala sa súčasťou hudobnej výchovy detí. Okrem Cluster ensemble, ktorý je jeho domovským projektom, je súčasťou mnohých slovenských aj medzinárodných umeleckých platforiem ako VENI, Király&Žabková, Námestie Republiky, Dirt ensemble či Urban H.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.