- Posledné dva roky začína byť sledovanie aktivít okolo občianskeho združenia Albrecht forum pastvou nielen pre oči, ale aj pre uši. Mierim k dramaturgicky pozoruhodnému cyklu Hortus artis. Ale ešte predtým – ako postúpili práce na „fyzickom“ tele albrechtovského domu v bratislavskom Starom meste od minulého roka, keď sme o téme hovorili v Hudobnom živote?
Momentálne dokončujeme kotolňu, elektroinštaláciu, omietame tretie nadzemné podlažie a rekonštruujeme stropy. Rekonštruujeme však len v takom rozsahu, v akom nám to dovolia financie, keďže v grantoch podporujúcich obnovu infraštruktúry kultúrneho dedičstva sme nezískali výraznejšie prostriedky. Okrem BSK a Bratislavy‑Starého Mesta, ktoré prispeli na vykurovanie a vonkajší altánok v rámci svojich rozpočtových možností (práce dokončíme do konca tohto roka), sme nezískali z „vyšších poschodí“ verejných prostriedkov nič. Dokonca sa nám nepodarilo postúpiť ani do „zásobníka projektov“. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatiky nám prisúdilo za podaný projekt ukončenia rekonštrukcie Domu Albrechtovcov veľavýznamnú nulu – nie v eurách, ale hodnotiacich bodoch. Na ministerstve kultúry sa nám podarilo získať za posledné štyri roky sedemtisíc eur. O to viac náš teší, že nám prispeli a prispievajú drobní darcovia, fyzické osoby, sympatizanti, Bratislavčania i cezpoľní, ktorým je naše snaženie blízke. Veľmi si to vážime a ďakujeme im. K vyzbieraným prostriedkom z verejnej zbierky sme pridali svoje súkromné zdroje a ideme ďalej.
- Aj v interiéri – aj keď ešte nie úplne dokončenom – už znela hudba. Dnes je populárnym trendom „zabývanie“ historického priestoru len v sanovanom, konzervovanom stave. Vydáte sa, prinajmenšom, dočasne aj touto cestou?
Mali sme takéto typy podujatia – naše vlastné (diskusie, koncerty, výstavy, dni otvorených dverí), ale zavítali k nám aj Konvergencie či Medzinárodný gitarový festival J. K. Mertza. Pre väčšinu návštevníkov to môže byť v poriadku, no my máme vždy trochu obavy, musíme dbať na bezpečnosť a trpezlivo vysvetľovať, prečo servírujeme polotovar. Niektorí sú s tým uzrozumení, no mali sme aj takých, čo odišli pobúrení, že vôbec dačo také organizujeme a návštevníci nemajú komfort ako napr. vo filharmónii. Sto ľudí, sto chutí. Takže najradšej by som mal už túto fázu za sebou.
- Keď ste spúšťali prvý ročník koncertného cyklu Hortus artis, bola skvostná záhrada albrechtovského domu jediným skutočne dokončeným priestorom v objekte. Bol vznik „záhradnej“ série výsledkom vašej nedočkavosti už domu vdýchnuť život?
Asi áno. Úprimne, máme už rekonštrukcie a prestavby akurát dosť. Robíme to takmer desať rokov a zaľúbenie v dlhotrvajúcej renovácii asi nie je normálnym hobby. Od začiatku sme chceli nadviazať na umelecký i v širšom slova zmysle kultúrny obsah tohto priestoru. Preto sme boli v záhrade a dome (i v čase staveniska) „umelecky“ činní. Keď sme pred dvoma rokmi narátali zostávajúce financie potrebné na úplné ukončenie obnovy, rozhodli sme sa vložiť sumu, ktorú sme mali k dispozícii do záhrady a vonkajšej scény. Nebola by nám totiž vystačila ani na tretinu dokončovacích prác v samotnom dome a chceli sme aspoň provizórne fungovať. Tak sme spravili záhradu s pódiom a auditóriom a povedali si, že môžeme, aj keď v obmedzenom móde, nejako fungovať v záhrade. Z tohto popudu vznikol Hortus artis a prilákal k nám ďalších organizátorov umeleckých podujatí. Hlásia sa nám a chcú záhradu využívať aj pre svoje vlastné koncertné, divadelné, diskusné a komunitné podujatia. O to nám v zásade aj išlo. A navyše, záhrada môže rásť, zatiaľ čo my priebežne pracujeme vnútri. Keď bude hotový celý dom, záhrada už nebude v stave „založenia“, ale pekne rozrastená. Skrátka, takto si pochvaľujeme to, čo sme urobili. (smiech)
- Zostanete aj perspektívne programovo v exteriéri alebo prejdete aj do interiéru a hortus v názve sa transformuje do poetickej roviny?
Hortus artis je veľmi dobre navštevované podujatie, ľudia radi trávia neskoré nedeľné letné popoludnia pri komornej hudbe v záhrade. Nie je dôvod na tom nič meniť ani v budúcnosti. Skôr k tomuto letnému podujatiu pričleníme niečo ako „Domus artis“ vo zvyšných obdobiach roka. V exteriérových koncertoch sa vyhýbame komornej a sólovej hudbe pre klavír, resp. so sprievodom klavíra. Logistika okolo klavíra v záhrade pod čerešňou je tak trochu lotériou, preto sme si ju odpustili. Priestor v šesťdesiatmiestnej koncertnej sále vnútri domu bude pre klavírnu tvorbu, myslím, ideálnym. V súvislosti s Hortusom treba povedať, že sa nám ho darí organizovať predovšetkým vďaka Fondu na podporu umenia a menšími prispievateľmi na cyklus sú aj SOZA a Hudobný fond...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 11/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.