ANDREAS VAN ZOELEN patrí medzi popredných predstaviteľov klasického saxofónu. Pôsobí ako pedagóg na Hudobnej akadémii Fontys v Holandsku a je členom svetoznámeho Raschèrovho saxofónového kvarteta. Vo svojej zbierke má 106 saxofónov, z toho 11 priamo z dielne vynálezcu tohto nástroja Adolpha Saxa. Ako pedagóg a interpret sa viackrát zúčastnil na majstrovských kurzoch Saxophobia Bratislava. Počas tých tohtoročných, ktoré sa konali 3. až 6. marca, poskytol Hudobnému životu rozhovor o detailoch a historických kontextoch stavby saxofónu, aj v súvislosti s jeho nedávno dokončenou dizertačnou prácou.
- Nedávno si obhájil titul doktora umení na Vrije Universiteit Brussel publikáciou, na ktorej si pracoval 5 rokov a kde sa venuješ identifikácii raschèrovskej tradície a jej prepojeniu s myslením a odkazom Adolpha Saxa. Téma pôvodnej konštrukcie nástroja, s ktorou súvisí jeho zvukovosť, bola vždy zahalená rúškom tajomna. K akým informáciám si sa dopracoval?
Raschèr vždy tvrdil, že stavia na Saxových myšlienkach, preto medzi nimi existuje priama spojitosť. Ide hlavne o aspekty týkajúce sa zvukovosti, saxofónových náustkov a samotného výberu nástroja. Na jednej strane existujú štandardné pramene informácií, treba sa pozrieť, čo je všeobecne dostupné, prípadne hľadať nové neobjavené zdroje. V prvej polovici 20. storočia sa napr. Jaap Kool, a v druhej polovici John‑Edward Kelly, venovali výskumu a tvrdili, že parabolický kónus, ako ho nazýva Adolphe Sax, je v strede saxofónu. Takáto stavba nástroja je aj v dnešnej dobe ťažko realizovateľná, nehovoriac o 19. storočí. Z tohto vzišla veľmi mätúca diskusia a veľká polemika medzi jednotlivými saxofónovými tradíciami. Myslím, že je dôležité, aby sme sa my, ktorí tu za chvíľu nebudeme, mohli na tejto polemike zúčastniť. Existujú totiž aj iné odpovede, našiel som napr. informácie, že parabolický kónus nie je iba v strede, ale môžeme ho vidieť v celom tele saxofónu. Väčšina saxofónov sa skladá z troch rôznych rúr – esa, stredného a spodného dielu. Eso sa kónicky rýchlo rozširuje, stredný diel menej a spodný skoro vôbec. Takto postavený nástroj tvorí približne parabolu a takto to aj Sax s parabolickým kónusom vo svojom patente myslel.
- Po Saxovej smrti v roku 1894 začal nástroj pomaly upadať do zabudnutia. Ako ďalej prebiehala výroba a vývoj saxofónu?
Keď Ferdinand August Buescher pracoval v USA pre firmu Conn, vyrobil svoj prvý saxofón pre Eduarda Abrahama Lefebreho (1892, pozn. red.), pri ktorom sa výrazne inšpiroval Saxovým nástrojom. Lefebre totiž vlastnil Saxov nástroj nadobudnutý vo Francúzsku a ukázal ho Buescherovi, ktorý chcel svoj prototyp na tomto základe vylepšiť. Čiže inšpirácia Saxom bola značná a veľkým spájajúcim faktorom je náustok. Raschèr vždy nástojil na tom, aby sa hralo na náustku s okrúhlou a veľkou komorou. To je presne ten koncept, ktorý používal aj Adolphe Sax pre svoje výrobky. Čiže spojitosť medzi Saxom a Raschèrom sa týka nielen stavby nástroja, ale aj iných vecí.
- Dá sa hrať s takýmito náustkami aj na moderných nástrojoch? Nenastáva problém s intonáciou?
Áno, funguje to dobre. Keď si pozrieme saxofón a keď na eso nasadíme náustok, niekde eso končí, čo môžeme nazvať bodom nula. Tento bod musí mať rovnaký rozmer ako náustok, inak môže nastať problém.
- Preto by mal mať náustok okrúhle steny podobne ako eso?
Áno aj nie. Existuje viacero konceptov. Sax sa rozhodol pre okrúhly krátky náustok s veľkou komorou, ktorá má určitý objem. Raschèrov náustok nie je kópia Saxovho a ani iného náustku. Je to originál. Pre potreby svojej dizertačnej práce som meral objem v kubických centimetroch pri komorách mnohých rôznych náustkov a zistil som, že ten Raschèrov má taký istý vnútorný objem ako náustok firmy Selmer. Teda tento faktor nie je rozhodujúci. Rozhoduje koncept. Selmer má z vnútornej strany za „oknom“ náustku, kde sa dáva plátok, paralelné vnútorné steny a je dlhší. Jediný rozdiel je pri náustku pre barytónový saxofón firmy Buescher, ktorý je väčší ako od iných výrobcov, preto potrebuje náustok väčší vnútorný objem.
Pokračovanie článku nájdete v čísle 04/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.