- Ako hodnotíte osem rokov v Štátnej filharmónii Košice?
Košickú filharmóniu vnímam ako výborne fungujúcu hudobnú inštitúciu a zároveň aj ako kvalitné hudobné teleso. Jej potenciál sa podľa mňa prejavuje najmä v Dvořákových dielach. Jeden z mojich najsilnejších hudobných zážitkov bol koncert spred troch rokov na Pražskom hrade, kde sme odohrali pod taktovkou Leoša Svárovského Dvořákovu Novosvetskú. Všetci podali maximálny výkon a atmosféra bola nezabudnuteľná. Páči sa mi tiež profesionálny prístup Filharmónie a podmienky, ktoré vytvárajú priestor na stále zlepšovanie. Myslím si, že je to hlavne vďaka vyváženej situácii v orchestri, ktorý sa každým rokom rozširuje o nových nadaných hudobníkov a súčasne si zachováva svojich dlhoročných skúsených členov. Tiež som veľmi vďačný za svojich kolegov v skupine lesných rohov, ktorí sú veľmi nápomocní a vytvárajú v práci priateľskú atmosféru. Dúfam, že naša spolupráca bude trvať čo najdlhšie.
- Čo je pre vás v ŠfK najväčšou výzvou?
Jednoznačne pozícia prvého hornistu, ktorá si vyžaduje neustále na sebe pracovať.
- … a vedenie skupiny lesných rohov?
To je tiež úloha vyžadujúca si veľa práce a zodpovednosti. V prvom rade musím dobre poznať „svojich“ hornistov, ich silné aj slabšie stránky a tiež diela, ktoré hráme. Napríklad Brahmsove symfónie si vyžadujú veľkú zdatnosť tretieho hornistu vo vysokých polohách, Beethovenova Siedma je zas výzvou pre druhého hráča, takže často spolu cvičíme ešte pred prvou skúškou. V Mozartových či Haydnových symfóniách musia hrať prví a druhí hornisti zladene a čisto, no a v Beethovenovej 9. symfónii má zas sóla štvrtý hornista. Toto všetko musíme v skupine prediskutovať a prejsť, aby sme na skúškach s orchestrom už boli pripravení.
- Ako sa vyvíjala vaša profesionálna dráha pred príchodom na Slovensko?
Po ukončení štúdia v Maďarsku, na Univerzite v Debrecíne r. 2010, som istý čas pôsobil v Danubia Orchestra Óbuda v Budapešti, čo bola výborná skúsenosť. Okrem hrania klasickej hudby sme mali možnosť zúčastniť sa aj na crossoverových projektoch s populárnou hudbou, boli to oveľa väčšie podujatia s početnejším publikom. V r. 2012 som nastúpil do Symfonického orchestra v Miškovci na miesto prvého hornistu. Tu sa už moja práca veľmi podobala tej súčasnej v ŠfK, až na repertoár, ktorý pochopiteľne obsahoval oveľa menej slovenskej a českej tvorby. Keďže moja zmluva pomaly končila, hľadal som ďalšie možnosti zamestnania a dopočul som sa o konkurze v Košiciach, ktoré sú veľmi blízko môjho domova v Miškovci. Moja snúbenica je hobojistka a s Košickou filharmóniou mala veľmi dobrú skúsenosť, takže som vedel, že tomu musím dať šancu.
- Je náročné byť cudzincom v slovenskom orchestri?
Neviem, ako v iných orchestroch, ale tu v Košiciach by som to určite nepovedal. Ľudia sú tu veľmi ústretoví a nápomocní a ak ste dobrý hudobník, prijmú vás medzi seba napriek prvotným komunikačným problémom. Väčšina z nich tiež rozpráva po anglicky, takže máte čas učiť sa slovenčinu postupne. Najdôležitejšie je...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 05/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.