Rudolf Macudziński

"Macudziński vyšiel kompozične z novoromantizmu s akcentom na bohatú inštrumentálnu zvukovosť. Neskôr jeho hudba nadobudla priezračnejšie črty: prevládla v nej vitalita, citlivý výber harmonických prostriedkov a inšpirácia folklórnym prejavom. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch oživil hudobnú faktúru svojich diel svojráznymi konštruktívnymi prístupmi vrátane občasného využitia dodekafónie, no jeho prejav ostal i naďalej svieži, plný dramatizmu a zmyslu pre mieru evolučných väzieb.
Najväčšie a najvýznamnejšie svoje diela napísal Macudziński pre hudobno-dramatickú scénu – ide o tri jeho opery: Monte Christo (1947–49), Výstraha z El Amarny (1974–75) a Oľga Janina (1976–82). Jeho životným dielom je prvá z nich, Monte Christo. Libreto podľa rovnomenného románu A. Dumasa st. napísal Š. Hoza. Je relatívne stručné a dramaticky koncízne – svetoznáma literárna predloha je zhustená do štyroch dejstiev s prológom. Prvé dve dejstvá mali nemalé vnútorné napätie už v prvej redakcii, druhé dve ho získali početnými redukciami v roku 1966. Hudba má novoromantický charakter, je „okorenená“ niektorými veristickými znakmi (paralelné kvinty, inštrumentačné finesy), nepohŕda citátmi (napr. chorál Libera me, Domine), ako aj imitáciou piesní tých krajín, kde sa príslušný dej odohráva, resp. odkiaľ pochádzajú persony (bolero, tarantela, provensálsky tanec a grécko-orientálne spevy). Invencia a prekomponovanosť sú najpozoruhodnejšie v prológu a prvých dvoch dejstvách; potom prevládajú konvenčné, resp. eklektické postupy. Celok je dôsledne vybudovaný z množstva príznačných motívov, ktoré zaznievajú pri zjavovaní sa príslušných osôb, resp. zmienok o nich (kuriozitou je citát z druhej časti Koncertu pre husle a orchester F. Busoniho tam, kde hlavný hrdina opery Dantés vystupuje ako páter Busoni). Centrálne postavenie v opere majú dva motívy: hudobná charakteristika ostrova Monte Christo a symbol osudu E. Dantésa – sú obmenou spoločného jadra: dynamického oblúka s vrcholom na predposlednom tóne. V scéne búrky druhého dejstva je využitý rytmus Beethovenovho motívu osudu; táto scéna je spolu s veľkou valčíkovou plochou vo štvrtom dejstve inštrumentačným vrcholom opery. Scéna búrky je mimoriadne expresívna, valčík až rafinovane jemný, s vyhranenými koloristickými finesami. Vcelku je opera veľmi dobre – neraz až virtuózne – inštrumentovaná."

(VAJDA, Igor: Rudolf Macudziński. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 175.)