Ladislav Mokrý

Doc. PhDr. Ladislav Mokrý, CSc. bol slovenský muzikológ, hudobný publicista, vysokoškolský pedagóg a organizátor hudobného života. Činný bol najmä ako vedúca osobnosť a svoje vedomosti uplatňoval v praxi kultúrno-spoločenského života. Vyštudoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a istý čas tam aj pôsobil ako odborný asistent. Takmer celý život priebežne vyučoval aj na VŠMU. Sedem rokov bol vedeckým pracovníkom v SAV, bol dlhoročným riaditeľom Slovenskej filharmónie a zastával viaceré vedúce funkcie v oblasti hudobnej kultúry. Bol taktiež redaktorom vydavateľstva Tatran a Štátneho hudobného vydavateľstva.

Vo svojom výskume sa zameriaval na dejiny slovenskej hudby, bol odborníkom na hudbu baroka, hudobnú sociológiu a kultúru. Je autorom statí, štúdií, prác z oblasti starších dejín slovenskej a slovanskej hudby a hudobnej sociológie. Napísal state Slovenská hudba v Čs. vlastivede, IX. Umení, sv. 3, (1971), počas pôsobenia na FF UK pripravil dôležité skriptá o hudobnej paleografii a spolupracoval na významnej publikácie Dejiny slovenskej hudby (1957). Zaslúžil sa o viaceré preklady odbornej hudobnej literatúry.

Ako riaditeľ Slovenskej filharmónie podporoval uvádzanie slovenskej tvorby (nielen) objednávkami nových diel, dával príležitosť mladým interpretačným talentom a zaslúžil sa aj o profesionalizáciu zborového telesa. Taktiež sa angažoval vo výstavbe Domu umenia v Piešťanoch.

Ladislav Mokrý aktívne zasahoval do rozvoja hudobného a koncertného života na Slovensku. V roku 1974 sa ako člen výberovej komisie zaslúžil o vznik ŠKO Žilina a o menovanie jeho prvého šéfdirigenta Eduarda Fischera. Stál pri zrode medzinárodného festivalu Bratislavské hudobné slávnosti, kde pôsobil dlhé roky ako podpredseda a neskôr predseda festivalového výboru; zastával viaceré funkcie v hudobných spolkoch, inštitúciách, kolégiách a radách. Dlhé roky bol členom a neskôr vo vedení Medzinárodnej hudobnej rady UNESCO, kde zorganizoval množstvo hudobných a muzikologickcýh podujatí. V časoch železnej opony napomáhal rozvoju medzinárodných vzťahov a umeleckej výmeny. Pôsobil aj ako poslanec a člen rady Národného výboru hlavného mesta Bratislavy.