Ľubica Ballová

PhDr. Ľuba Ballová, CSc. bola popredná slovenská muzikologička, hudobná publicistka a odborníčka v oblasti hudobnej muzeológie. Vyštudovala hudobnú vedu v kombinácii s estetikou na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (diplomová práca Tance na Slovensku v 17. storočí, 1958) a patrila k silnej povojnovej generácii absolventov spoločne s Vladimírom Čížikom, Alicou a Oskarom Elschekovcami, Ladislavom Mokrým či Pavlom Polákom.

Po ukončení štúdia pôsobila jeden rok ako asistentka Ústavu hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Prešove a neskôr bola redaktorkou a reportérkou v hudobno-vzdelávacej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave. Podieľala sa na vzniku viacerých relácií a rozhlasových cyklov, ako napr. Pre priateľov opery, Hudobné spravodajstvo či v spolupráci so Zdenkou Bernátovou cyklus Dialógy s hudbou. S rozhlasom spolupracovala takmer celý život, ako autorka scenárov a externá konzultantka. Niekoľko relácií typu Musica viva a Hudba z Bratislavy pripravila aj pre Československú televíziu v Bratislave.

Štvrťstoročie jej profesionálnej kariéry je späté so Slovenským národným múzeom-Hudobným múzeom. Stála pri jeho vzniku v roku 1965 a odvtedy bola prvou vedúcou oddelenia, neskôr bola dlhoročnou zástupkyňou vedúceho oddelenia, zastávala post odbornej pracovníčky a bola kustódkou pre oblasť dokumentácie starších dejín. Na pôde múzea usporiadala množstvo výstav, konferencií, prednášok, prezentácií a bohatá bola aj jej publikačná činnosť.

Vo svojej muzeálnej zbierkotvornej špecializácií sa Ľuba Ballová zameriavala na hudbu slovenského baroka a klasicizmu. Venovala sa dokumentácii hudobnohistorických prameňov (najmä obdobie najstarších dejín Slovenska až do baroka), ich spracovaniu, evidencii a prezentácii. Rovnako sa zaslúžila aj o založenie stálej expozície Múzea hudobných nástrojov v kaštieli v Dolnej Krupej. 

Bola jednou zo zakladateľov Slovenského katalógu hudobnohistorických prameňov spolu s Darinou Múdrou a Pavlom Polákom. Jej dlhoročným bádateľským úsilím bola téma vzťahu Ludwiga van Beethovena k Slovensku. Výsledky bádania uverejnila v publikácii Ludwig van Beethoven a Slovensko (Martin, 1972), koncepčne pripravila výstavy s názvom Beethoven a Slovensko (1966, 1974), Rané tlače z diel Ludwiga van Beethovena na Slovensku (Dolná Krupá, 1978) a organizovala konferenciu venovanú osobnosti Ludwiga van Beethovena (1970). 

Ľuba Ballová bola autorkou scenárov k viacerým výstavám, napr. Poklady hudobnej minulosti (1968, pri príležitosti festivalu Pražská jar), ako aj autorkou scenára k Pamätníku Ludwiga van Beethovena v areáli Kaštieľa v Dolnej Krupej (1992). V spolupráci s Jánom Albrechtom pripravila do tlače ako editor Hudobného tureckého Eulenspiegela (vokálne skladby, ľudové tance, sonáty, suita) – 5 zväzkov v rokoch 1971 – 1980, ako aj barokovú operu Johannesa Patzelta Castor et Pollux (Bratislava, 1989). Je autorkou scenára výstavy Putovanie Daniela Speera po Šariši a Zemplíne (1988).

V roku 1990 začala pracovať v Múzeu mesta Bratislavy, kde sa aktívne venovala prezentácii hudobnej histórie Slovenska širšej verejnosti. Pripravila tu množstvo podujatí a výstav, napr. o pôsobení J. N. Batku ml., J. N. Hummela či J. K. Mertza. V roku 1991 bola zakladajúcou členkou Nadácie Johanna Nepomuka Hummela v Bratislave a aktívne sa podieľala na vzniku a etablovaní pôvodne lokálnej klavírnej súťaže, dnes Medzinárodnej klavírnej súťaže Johanna Nepomuka Hummela. Bola dlhoročnou členkou výboru muzikologickej sekcie Slovenského hudobného fondu.