Karol Elbert

"Elbertov skladateľský profil pozostáva z dvoch žánrovo odlišných tvorivých oblastí: v prvom období prevažujú koncertné skladby (zhruba do roku 1950) a v druhom období sa venoval prevažne populárnej inštrumentálnej a zábavnej piesňovej tvorbe, ku ktorej sa de facto dostal z existenčných dôvodov. Elbertov skladateľský vývoj sa formoval pod priamym vplyvom jeho učiteľa A. Moyzesa, ktorý mu bol vzorom v kompozičnej práci ako v klasických koncertantných formách (Malá suita op. 1 a najmä Sonáta pre husle a klavír e mol op. 4), tak aj v aplikovaní štylistických prvkov džezovej a zábavnej hudby do klasických foriem (Jazzová sonáta; Tri jazzové skice pre klavír I. a II.; Štyri jazzové skladby pre štvorručný klavír a pod.). Elbertova Sonáta pre husle a klavír op. 4, reprezentovala slovenskú hudbu na 1. európskom festivale komornej hudby v Trenčianskych Tepliciach v roku 1937. Do prvého Elbertovho tvorivého obdobia patrí aj vznik rôznych inštrumentálnych a orchestrálnych skladieb, ktorými – podobne ako Gejza Dusík – po vzore rakúskych a nemeckých autorov, vypĺňal medzeru pôvodnej tvorby tzv. vyššieho populáru, ktorý bol frekventovaný najmä v rozhlase a na promenádnych koncertoch (Indická suita pre orchester; Mazurka pre husle a orchester; Dve slovenské rapsódie a pod.). Tvorba Karola Elberta má vyspelé profesionálne kompozičné parametre, ktoré sú evidentné vo všetkých druhoch a žánroch hudby, ktorým sa skladateľsky venoval. Je autorom bohatej lyrickej melodickej invencie, jeho skladby majú pestrú žánrovú charakteristiku a sklon k jadrnému humoru. Napísal vyše 200 tanečných piesní, ktoré si získali širokú popularitu."

(JURÍK, Marián: Karol Elbert. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 89.)