Ľudovít Rajter sa narodil 30. júla 1906 v Pezinku. Bol dirigentom, pedagógom i skladateľom. Patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského hudobného života. Za svoje umelecké pôsobenie sa stal držiteľom početných domácich i zahraničných ocenení i vyznamenaní.
Stál pri zrode Slovenskej filharmónie, v období 1949-76 bol aj jej prvým dirigentom. Paralelne pôsobil ako šéfdirigent Československého rozhlasu v Bratislave, pričom pravidelne a často spolupracoval s prestížnymi európskymi orchestrami (Česká filharmonie, Wiener Symphoniker, Berliner Symphonie,...) So Slovenskou filharmóniou absolvoval takmer 1000 koncertov a priviedol ju k jej prvým významným zahraničným vystúpeniam. Budoval repertoár, ktorého dôležitou súčasťou boli aj diela súčasných slovenských skladateľov (Alexander Moyzes, Eugen Suchoň, Ján Cikker, Dezider Kardoš). Uvádzal aj tvorbu mladších skladateľov, na Varšavskej jeseni predstavil Zeljenkov Oświęcim a diela Petra Kolmana a Pavla Šimaia. Aj napriek "železnej opone" do Bratislavy pravidelne prichádzali špičkoví svetoví sólisti (napr. Wolfgang Schneiderhan, Annie Fischer, Géza Anda).
Počas celého života sa s veľkým nasadením venoval aj pedagogickej práci. Aj vo vysokom veku so záujmom sledoval prácu i vývoj mladých dirigentov a skladateľov, pre ktorých mal vždy otvorené dvere.
Ľudovít Rajter zomrel 6. júla 2000 v Bratislave.
Intenzívna, 70 rokov trvajúca dirigentská kariéra v istom zmysle zatieňovala Rajterovu skladateľskú tvorbu. Hoci disponoval absolútnym sluchom a presnou zvukovou predstavou (komponoval vždy bez klavíra), bol veľmi kritický a svoje diela uverejňoval až s presvedčením, že pre ne našiel jasnú, vyváženú a zrozumiteľnú formu. Koncom 20. rokov sa vo veľkej miere zaujímal o moderné kompozičné trendy a tvorbu Bélu Bartóka. Vychádzal najmä z klasických kompozičných príncípov, ktoré si osvojil štúdiom vo Viedni a Budapešti.
Od roku 2006, kedy si hudobná verejnosť pripomínala storočnicu narodenia tejto významnej osobnosti slovenskej hudobnej kultúry, udeľuje Hudobné centrum každé 3 roky Cenu Ľudovíta Rajtera. Cena je určená pre mladého koncertného umelca (inštrumentalista, dirigent), resp. pre komorné teleso a laureáta vyberá odborná komisia menovaná riaditeľom Hudobného centra. Hlavnými kritériami pre udelenie ceny sú výnimočné interpretačné výkony a vynikajúca reprezentácia slovenskej hudobnej kultúry doma i v zahraničí.
Súčasťou ocenenia je vydanie profilového CD laureáta.
Doterajší laureáti Ceny Ľudovíta Rajtera:
- 2006 Juraj Valčuha, dirigent
- 2009 Milan Paľa, husle
- 2012 Roman Patkoló,kontrabas
- 2016 Dalibor Karvay, husle
- 2019 Martin Adámek, klarinet
- 2022 Stanislav Masaryk, trúbka
- 2025 Anna Štrbová, hoboj
"V oblasti kompozície predstavuje v slovenskom hudobnom prostredí štýlovo osobitý prejav. Jeho tvorba vyrastá z koreňov viedenskej a budapeštianskej kompozičnej školy (F. Schmidt, E. Dohnányi, B. Bartók, A. Albrecht). Jej charakteristickými črtami sú originalita v rámci pravidiel tradície, prehľadnosť vo forme i harmónii, koncentrovanosť, vyváženosť racionálneho a emocionálneho prvku, zmysel pre humor i lyriku. K najväčšej koncentrácii a čistote jeho kompozičného jazyka dochádza v komorných dielach neskorého tvorivého obdobia."
(RAJTEROVÁ, Alžbeta: Ľudovít Rajter. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 234.)