Aktuálne
Hudobný život 12/2022
Z obsahu vyberáme:
REPORTÁŽ: Košice: tak ďaleko, tak blízko (Štátna filharmónia Košice - L. Potokárová, Štátne divadlo Košice - R. Khern Tóth), ROZHOVORY: Harmonické plátna Mateja Slobodu, ANALÝZA: S. Rachmaninov: Rapsódia na Paganiniho tému op. 43, HUDOBNÉ DIVADLO: Štátne divadlo Košice:Kráľ Roger,Festival Janáček Brno, JAZZ: J. McLaughlin and the 4th Dimension, Baroque Goes Jazz Trio,Jazzové laboratórium: D. Húščava: When The Saints Go Marching In, BACKSTAGE: Zvuk skrytý v bronze - výroba činelov, KONCERTY, FESTIVALY, SPRAVODAJSTVO: Melos-Étos 2022, Slovenská filharmónia, Česká filharmónia, Bratislava Mozart Festival, SRo s M. Arendárikom, ŠKO Žilina, M. Lejava – portrét plný premiér s Pražskou komornou filharmóniou, VENI na Rázcestí, Ne)známa hudba J. Pospíšila, 30 rokov Zboru sv. Cecílie, Konfrontácie s gitarami, Medzinárodný festival InterComp, POVIEDKA: Samé sladké veci, RECENZIE CD A PUBLIKÁCIÍ
V novembri zatriasli v Košiciach naším nielen operným prostredím. Inscenácia Szymanowského Kráľa Rogera zapadla do kontextu traumatizujúcich udalostí posledných týždňov napriek tomu, že režijná koncepcia s výrazným homoerotickým motívom vznikala dávno pred streľbou pred bratislavskou kaviarňou Tepláreň. Je čas vnímať umelecké zobrazenie „inej“ lásky konečne ako reflexiu skutočnosti alebo budeme viac počuť hlasy tých, čo sú už témou „unavení“ a podobné počiny spracujú ako „ideologické“ kĺzanie na aktuálnej vlne? (Recenzia na s. 15)
Za zaradenie Kráľa Rogera, ktorý je raritou aj vo veľkých operných domoch, si Košičania zaslúžia potlesk, a to bez ohľadu na mieru divákovho/kritikovho súznenia s inscenačným výkladom. Vzniklo predstavenie, za ktorým sa oplatí prísť nielen z ktoréhokoľvek kúta Slovenska, ale aj zo zahraničia. Aj ja som koncom novembra vycestovala do Košíc. Nielen kvôli opernej premiére, ale aj s pocitom dlhu voči metropole východného Slovenska, o ktorej sa nám z Bratislavy predsa len obťažnejšie pravidelne informuje z objektívnych dôvodov, premietajúcich sa v obmedzeniach priestoru, času i ľudských zdrojov. I keď tamojšie kamenné hudobné inštitúcie operujú na obmedzenom priestore, rozhodne majú čo ponúknuť aj publiku z iných častí krajiny. Snažila som sa zachytiť atmosféru miest a udalosti, ale aj podnetné skúsenosti a postrehy riaditeľov opery a filharmónie. Výsledný dojem? Zdá sa, že keď sa správne namiešajú dávky kompetentnosti, chuti a zdravého idealizmu, ide to. Aj v nie ideálnych podmienkach. (Reportáž na s. 22)
Milí čitatelia, držíte v rukách posledné tohtoročné číslo Hudobného života. Ďakujeme Slovenskej filharmónii za venovanie CD našim predplatiteľom, veríme, že vám spríjemnia sviatky na prelome rokov, nech už ich slávite ktorékoľvek a akokoľvek.
V menej celej redakcie vám prajem pokojný prechod do ďalšieho roka, v zdraví a bezpečí!
Andrea Serečinová
