Časopis Hudobný život

Na otázku, aký odkaz zanecháva György Ligeti súčasným skladateľom, odpovedá skladateľka a editorka Oľga Kroupová, že na ňom obdivuje najmä jeho pokoru: „Nikdy sa nepovažoval za veľkého, on ním bol, resp. sa ním stal. Vďaka svojej neoblomnej vôli a prísnosti voči sebe, so svojou tvorivou nespokojnosťoua vášňou, neustálou zvedavosťou, snahou hľadať pravdu, to, čo ho prevyšuje, čo nepodlieha ľudským súdom a ohľadom.“ V rozhovore so skladateľom a dirigentom Mariánom Lejavom odkrýva optiku zo zmaterializovaného vnútra Ligetiho hudby – z notovej partitúry, cez kontakt s autorovými rukopismi, ako editorka, ktorá hudobné dielo sprostredkuje tomu najdôležitejšiemu článku v reťazci, interpretom. Je to pohľad unikátny – cez mikroskop, ale aj „zhora“… 

V piatom tohtoročnom vydaní Hudobného života máme viaceré príležitosti pripomenúť si, že hudobné dielo nevzniká v izolácii, „z ničoho“, a že na autorovu poetiku máva obrovský dopad prostredie a okolnosti, v ktorých tvorí. Exemplárnym a reprezentatívnym príkladom je, samozrejme, György Ligeti. Hudobné centrum nedávno sprístupnilo na svojom youtubovom kanáli dokumentárnu sériu Hudobníci o ôsmich slovenských skladateľoch, kde Roman Berger, Miroslav Bázlik, Ladislav Kupkovič, Pavol Šimai, Juraj Hatrík, Vladimír Godár, Martin Burlas a Ilja Zeljenka skladajú vo svojich rozprávaniach nielen mozaiku polstoročia slovenskej hudby, ale aj dramatických spoločenských a politických zvratov. A nechávajú nahliadnuť nielen do svojich domovov, ale aj duší… V tejto línii môžeme pokračovať, aj keď sa prelistujeme do našej hudobno‑analytickej rubriky, kde Tamás Horkay približuje Bartókov Koncert pre orchester. Dnes už na pódiách preslávené dielo vznikalo v bolestných kontextoch skladateľovej emigrácie a zdravotných problémov, za zvukov vojny, ktorej výbuchy bolo počuť aj za oceánom… 

Z titulky hľadiaci nórsky skladateľ a klavirista Jon Balke nakrátko pricestoval na Slovensko, aby dohliadol na naštudovanie svojej hudby, ktorá bude v júli znieť v Bratislave a v Bojniciach. A aj v rozhovore s Jurajom Kalászom sa vynorila politika. Nórskeho jazzmana inšpirujú multikultúrne vplyvy súčasného sveta, potreba Západu zúrodňovať vlastnú tvorivú pôdu, čítame, ako Balkeho odmietnutie vojenskej intervencie v Iraku vyústilo do nových hudobných projektov, vybočujúcich z užšieho jazzového rámca…Skrátka, žijeme ďalšie storočie hudby a politiky.