Nemecké vydavateľstvo Karlrecords prichádza v roku 100. výročia narodenia Iannisa Xenakisa s výnimočným kompletom jeho elektroakustickej tvorby. Vychádza vo forme boxu piatich CD a zároveň aj vo verzii kompletu 5 LP a tiež ako digitálny album.
Iannis Xenakis (1922–2001) je zásadným autorom (avantgardnej) hudby druhej polovice 20. storočia. V r. 1947 sa usadil v Paríži, krátko študoval u Messiaena a o niečo neskôr sa stal členom známej skupiny a štúdia GRM (Groupe de Recherches Musicales). Elektroakustická a neskôr elektronická hudba je síce v jeho rozsiahlom diele zastúpená v menšej miere (trinásť kompletných kompozícií), no tvorí jej veľmi dôležitú súčasť. Jeho skladby pre akustické nástroje získali zaslúžené uznanie v tzv. akademických kruhoch komponovanej vážnej hudby. Xenakisova elektroakustická hudba zas ovplyvnila, a vlastne dodnes ovplyvňuje, mnohé podoby elektronickej experimentálnej hudby (noise, industrial, drone atď.).
Je známe, že Xenakisove diela využívajú v kompozičnej rovine pomerne zložité operácie (v porovnaní s tradičným skladateľským remeslom). Podobne ako viacerí poprední skladatelia jeho generácie aj on využíval elektronické médium ako praktické laboratórium na skúmanie možností samotného zvuku. Celú jeho elektroakustickú tvorbu charakterizuje experimentovanie s rôznymi technikami zvukovej syntézy. Rovnako ako v inštrumentálnej hudbe aj v hudbe pre magnetofónový pás (neskôr počítač) pracuje so zvukovými masami a zhlukmi rôznej hustoty, ktoré podrobuje rôznorodým procesom, vynaliezavo mení ich štruktúru, pohyb, ráz. Napriek zložitosti týchto operácií je jeho hudba (dodnes!) v prvom rade veľmi pôsobivá, často priam ohromujúca silou zvukovej energie a efektívnou priamosťou zvukových gest – pestrého druhu klastrov, glissánd a rytmov.
V 70. rokoch sa Xenakis zaoberal tvorbou tzv. polytopov (francúzsky polytopes, v boxe piatich CD sú zastúpené na diskoch č. 2, 3 a 4). Ide o rozsiahle elektroakustické a multimediálne kompozície, v ktorých Xenakis pracuje s priestorovým usporiadaním zvuku (často s využitím veľkého množstva reproduktorov), s laserovými či svetelnými projekciami a často aj pohybovou zložkou.
Najznámejšou kompozíciou z tohto obdobia je takmer hodinová skladba Persepolis (CD č. 3), ktorá vznikla na objednávku perzského šacha (!) a bola premiérovaná v r. 1971 priamo v ruinách Persepolisu. O tom, ako táto apokalyptická zvuková vízia zapôsobila na prítomný dav, sa môžeme len domnievať.
Kým v skladbách z posledných desaťročí začal originálnym spôsobom pracovať s tradičnejšími prvkami hudobnej reči (najmä využívaním stupníc), jeho elektronická hudba z 80. a 90. rokov zostala vo svojom zameraní sa na ťažko definované hlukové štruktúry a využitie tzv. stochastickej syntézy radikálna. V porovnaní s inštrumentálnou hudbou sa ešte viac dostáva do popredia zameranie sa na hluk a priam archetypálnu drsnosť a čistotu hudobného (resp. skôr zvukového) prejavu. Nemecké vydavateľstvo Karlrecords vydalo v r. 2016 a 2018 dva polytopy, ktoré tvoria súčasť aj tohto vydania: La Légende d’Eer (v tomto vydaníCD č. 4) a Persepolis (CD č. 3).
Vydanie kompletného Xenakisovho elektroakustického diela je zavŕšením dlhoročného záujmu vydavateľstva, ako aj umeleckého šéfa súboru Zeitkratzer Reinholda Friedla. Ten je zároveň autorom sprievodného bookletu, ktorý je vynikajúco spracovaný a doplnený o raritné fotografie Xenakisa, ktorého Milan Kundera výstižne nazval „prorokom necitovosti“.
Všetky kompozície boli pre tento účel nanovo zmixované dvorným zvukárom ZeitkratzeruMartinom Wurmnestom. O mastering sa postaral Rashad Becker a CD komplet je zo zvukovej stránky vynikajúco spracovaný. Xenakisovo elektroakustické dielo je určite menej „prístupné“ než jeho tvorba pre akustické nástroje, no otvorenému poslucháčovi môže nasvietiť fascinujúci zvukový svet.
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 03/2022.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.