Je známe, že jazzoví hudobníci radi parafrázujú klasické diela. Aj ja som siahol po veľmi obľúbenej skladbe Antonína Dvořáka – Humoreske. Veľkou inšpiráciou bola pre mňa verzia amerického klaviristu Arta Tatuma, ktorý ju v r. 1939, ako jeden z prvých, prepracoval do jazzovej podoby. Humoreska však zaujala mnohých jazzových hudobníkov a aranžérov – veľmi známa je napríklad verzia Erolla Garnera s bubeníkom Gordonom „Specsom“ Powellom alebo swingové orchestrálne verzie Glenna Millera či Johna Kirbyho. Vo svojom aranžmáne som použil viaceré reharmonizačné prvky, pripravil som dva príklady medzihry označovanej v jazze ako „vamp“.
Aj k tejto hudobnej dielni nájdete video na youtubovom kanáli Hudobného centra, kde sa sólu venujem detailnejšie.
V prvej časti aranžmánu som zachoval jednoduchú formu A1–B–A2, za ktorú som vložil bebopovú improvizáciu v štýle Charlieho Parkera a Buda Powella a v závere som posledný A diel o polovicu skrátil.
Prvá forma je výrazne reharmonizovaná – už v 2. takte som na tretej a štvrtej dobe použil kadenciu II–V do III. stupňa tóniny F dur, čiže do akordu Am7, čo je druhá modifikácia toniky. Namiesto modifikovanej toniky akordu Am7 som v 3. takte použil akord DbMAJ7 s tónom Es v base, ktorý je postavený na tritónovej substitúcii. Na začiatku 5. taktu si môžete všimnúť celotónový krok akordov Db a Eb v ľavej ruke, ktorý by mohol pokračovať ďalším celotónovým krokom do F dur, čím by sme sa dostali na toniku. Opäť som využil prvú modifikáciu toniky Dm7/11, po ktorej sa chromaticky z vrchu dostaneme cez II. a V. stupeň do subdominanty. Diel A1 je v 8. takte ukončený krátkou improvizačnou kadenciou, podnietenou „farbou“ neapolského sextakordu. V 13. takte na 4. dobe zaznie na miesto akordu F7 tritónová substitúcia Cb a v 16. takte som použil kadenciu III–VI–II–V, čiže Am7–D7–G7–C7.
„Vampom“ sa označuje opakovaný rytmický úsek, ktorým sa hudobník pripravuje na začatie ďalšieho celku alebo napríklad sóla. Navodzuje vstup do improvizácie a je v zmenenom tempe. Nájdeme ho napríklad aj v štandardoch A Night In Tunisia alebo Take Five.
Sólo v štýle bebopu sa začína citáciou hlavnej myšlienky, objavujú sa v ňom konkrétne frázy a patterny s využitím prechodových tónov. V 35. takte som použil na akorde E7 zmenšenú stupnicu a v 37. takte zaznie na akorde D7 g mol harmonická stupnica. Tritónová substitúcia je použitá aj v 41. takte, kde sa...
... pokračovanie článku a noty sóla K. Kováča nájdete v čísle 01-02/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
VIDEO k tejto Hudobnej dielni nájdete tu: https://www.youtube.com/watch?v=5Fm3xr--cmU
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.